VAŠE EGO SA POSILUJE VĎAKA PÝCHE A ZVYKU

Vesmír je veľmi nápomocný. Pretože vesmír sa nelíši od samotného vedomia, s radosťou vytvára všetko, čo si „tam vonku" želáme nájsť. Problém spočíva v samotnom koncepte príčiny, ktorý vyvoláva otázku tým, že predpokladá koncept času, nejakú postupnosť alebo sled udalostí, ktoré by dávali zmysel. Ak vystúpime mimo čas, žiadne príčiny neexistujú.

Mohli by sme povedať, že prejavený svet vznikol z neprejaveného, ale to by sme opäť vyvodzovali postupný kauzálny sled v čase - čo znamená, že neprejavené sa stáva prejaveným. Len čo prekročíme koncept času (s jeho implicitným obmedzením chápania) na termíny bežnej následnosti udalostí, neexistuje nič vzadu ani vpredu.

Ego nie je ani zlé, ani nie je nepriateľ, je to iba ilúzia, z ktorej sa treba vymaniť, aby ju mohlo nahradiť niečo oveľa lepšie. V skutočnosti nič také ako ego neexistuje; je iba iluzórne. Tvorí ho kompilácia náhodných uhlov pohľadu, ktoré sú výsledkom mentálneho procesu, ktorý poháňa pocity a emócie. Tieto túžby predstavujú pripútanosti, o ktorých hovoril Budha ako o zajatí utrpenia. V absolútnej pokore sa ego rozpúšťa. Je to súbor náhodných mentálnych procesov, ktoré získavajú silu len vďaka pýche a zvyku. Ak človek zanechá márnivosť myslenia, rozpustí sa. Všetko namýšľanie si je márnosť. Všetky názory sú márnosť. Pôžitok z márnivosti je preto základom ega - prerušte ho a ego skolabuje.

Z knihy Ego nie je vaše skutočné ja