NIE JE SEBECKÉ OPUSTIŤ NEFUNKČNÝ VZŤAH

Pre väčšinu z nás je veľmi náročné zostať s inou osobou, ale k láske patrí aj voľba pokračovať v riešení problémov. Keď to odmietame alebo k tomu pristupujeme len neochotne, už v skutočnosti nemilujeme. Možno ešte stále cítime puto sentimentálnosti, spoločnej histórie alebo záväzku, ale to nie je láska ani to nestačí na šťastný a efektívny vzťah.

Dôvodom, prečo sú vzťahy také mätúce, je to, že sa nezakladajú na logickom, diskurzívnom myslení, ale na nejednoznačných a zmätočných pocitoch a potrebách, ktoré unikajú rozumu a ohromujú srdce. Láska niekedy funguje automaticky, ale väčšinou funguje preto, lebo na nej pracujeme. Ľahko zistíme, na čom treba pracovať: čo nefunguje, si vyžaduje prácu. Keďže každý dospelý človek má na čom pracovať, odmietanie práce sa rovná neochote nadväzovať vzťahy v dospelosti. A ak sme odviedli primerané množstvo práce, no nedošlo k žiadnej zmene, vzťah je pripravený na ukončenie, aby sa obe strany mohli posunúť ďalej. Niektoré vzťahy nikdy nebudú fungovať, a keď plytváme energiou na ich oživenie, nakoniec nás len vyčerpávajú. 

Nie je preto sebecké, ak chceme opustiť vzťah, ktorý nás nerobí šťastnými. Cieľom vytvárania vzťahov nie je znášať bolesť. Hoci bolesť je súčasťou každého ľudského života, našou výzvou v dospelosti je prežiť ju a preniesť sa cez ňu. Neznamená to, že by sme mali zo vzťahu odísť pri prvom náznaku bolesti. Každý dokáže vnímať rozdiel medzi nekonečnými prívalmi bolesti a jej občasnými epizódami. Prvý prípad je neprijateľný, iba ak pre obeť. Ten druhý je výzvou hodnou hrdinu, ktorý bolesť prekoná a vďaka nej sa zmení. Keď nám umožní osobnostný aj duchovný rast. 

Z knihy Ako milovať od David Richo