KEĎ PRÍDE SMÚTOK

Smutné udalosti sú prirodzenou súčasťou života - keď niekoho blízkeho náhle stratíme, či už zomrie alebo ťažko ochorie alebo sa naše cesty rozídu a on nás opustí a odmietne ďalej komunikovať, keď sa rozídeme alebo rozvedieme, prípadne ak nám nevyjde nejaký náš projekt a máme pocit straty - vtedy je smútok emócia, ktorú je normálne a žiadúce cítiť. Cítiť smútok je súčasťou procesu uzdravovania. 

Niekto nás môže presviedčať, že aby sme sa "sústredili na pozitívne veci" alebo "boli vďační za to, čo máme." Tento druh nasilu vyvolávaného pocitu vďačnosti a toxickej pozitivity je však nie len zbytočný, ale dokonca môže škodiť, pretože narúša náš prirodzený proces smútenia a uzdravovania. 

To znamená, že náš inštinkt trúchliť, smútiť či oplakávať je správny a prirodzený. Ak sa vám chce hodinu, dve, deň dva alebo týždeň či dva len tak ležať a plakať, dovoľte si to. Sústreďte sa však na to, aby ste svoju bolesť cítili, nie aby ste pred ňou utekali. Tým sa náboj tejto emócie prirodzene vyčerpá a vy časom pocítite úľavu a nakoniec príde aj priestor pocítiť úprimnú vďačnosť alebo radosť.