PRÍLIŠ MÁLO LÁSKY - NEDOSTATOK ENERGIE V SRDCOVEJ ČAKRE

Ak niekomu otvoríme srdce a potom sme zranení, je prirodzené, že srdce na nejakú dobu uzavrieme. Potom však príde čas znova ho pre niekoho otvoriť. Bohužiaľ niektorí ľudia si tento stav zafixujú už v detstve a pre nich je potom každé ďalšie uzavretie závažné. Srdcová čakra s nedostatkom energie reaguje na zranenie z lásky odtiahnutím. Pretože bola zranená už predtým, srdce sa uzavrie a láska je vnímaná len podmienečne. Hovorí: "Pokiaľ sa ku mne nebudeš správať lepšie, nebudem ti dávať žiadnu lásku." alebo "Pokiaľ mi sám nezavoláš, budem sa tváriť, že mi je to jedno." Srdce sa hrá na ľadovú kráľovnú, akoby odňatie lásky mohlo niekoho vmanipulovať do toho, že nás bude milovať viac. Príliš vyčerpané na to, aby niečo samo začalo, podvyživené srdce chce, aby prvý krok urobili tí druhí. Je tak úplným opakom závislej osoby, ktorá kompulzívne chce dávať, či je o to záujem alebo nie.

Málo nabitá srdcová čakra spravidla čaká na princa na bielom koni alebo rozprávkovú bohyňu, aby prišli a zachránili nás. Aby pochopili, ako sme zranení a opravili nás. Chceme do systému naliať energiu a pritom nepodstupovať žiadne riziko, pretože to sa v minulosti prejavilo ako bolestné. Keďže naše srdce je vyčerpané, cítime, že si nemôžeme dovoliť otvoriť sa a dávať. Bez dávania sa však zrúti vnútorná ekonómia energie a nastane depresia. Máme vybitú batériu a čakáme na jej nahodenie. Pokiaľ ale batériu nikdy poriadne nedobijeme, budeme potrebovať ďalšie a ďalšie silné impulzy. 

S podvyživenou srdcovou čakrou ide ruka v ruke tendencia lipnúť na dávno ukončených vzťahoch, pretože v tých dobách sme sa cítili milovaní. Môžeme byť lapení v pocitoch hnevu a zrady a nedokážeme odpustiť. Svoje nenaplnené srdce vnímame ako chybu druhého a nie ako našu vlastnú zodpovednosť. Neschopnosť odpúšťať potom bude držať srdce uzavreté. 

Obmedzená srdcová čakra predstavuje vyhýbavú reakciu na nedostatok lásky. Nemilované dieťa sa nestretlo s dostatkom empatie, a tak bude mať samo problémy dávať empatiu druhým (rovnako ako nemá dostatok empatie ani pre seba). Chýba mu schopnosť súcitu a zostáva kritické a odsudzujúce, čím zraňuje milované osoby a uzatvára kanály pre vyjadrenie a prijatie lásky.

Zranenia z minulosti môžu viesť k zatvrdnutiu a cynizmu - určitému druhu netolerancie. Odsudzovanie podporuje udržovanie vzdialenosti od druhých a chráni pred prípadnou blízkosťou a rizikom byť znova zranený. Pokiaľ ostatní nie sú dosť dobrí, začneme sa cítiť ako tí jediní správni a nie ako odmietnutí. Nedostatok lásky ovplyvňuje sebaúctu a pocit výlučnej správnosti dodáva mylný pocit pýchy. Sme lepší než druhí, ktorí nie sú hodní našej lásky. Je to projekcia našej vlastnej prázdnoty a nedostatočnosti. Seba samých budeme súdiť s rovnakým nedostatkom súcitu. 

Zranený človek dokáže milovať, ale nemusí to vedieť vyjadriť. Jeho srdečná čakra je tak veľmi zranená, že si nemôže dovoliť riskovať odmietnutie. Pokiaľ ale tieto kanály neotvorí, nemôže prijímať lásku ani od priateľov a zostane sám a izolovaný. Pokiaľ sa niekto sťažuje na osamelosť, máva spravidla nedostatok energie v srdcovej čakre. Na svete je toľko ľudí, ktorí potrebujú lásku - keď nikoho nemôžeme nájsť, nie je to tým, že sme príliš vyberaví? 

Nedostatočne vyživovaná srdcová čakra sa vo svojom jadre cíti nemilovateľná. Keď takýto človek vstúpi do vzťahu, začne sa báť, že by intimita mohla túto základnú a neakceptovateľnú skutočnosť odhaliť. Pokiaľ nemá dostatok sebalásky k tomu, aby bol v jadre hrdý sám na seba, ťažko sa môže otvoriť a odhaliť. Bez intimity nie je srdce naplnené a blúdny kruh sa zacykluje. 

Príliš pevné hranice slabej srdcovej čakry nepustia energiu zvnútra von a zvonku do vnútra, čo vedie k izolácií, ktorá len nedostatok znásobuje. 

Z knihy Tělo Východu, mysl Západu od Anodea Judith