NEDOSTATOK LÁSKY ŠKODÍ

Nie je nič strašnejšie než nedostatok lásky. Láska predstavuje primárne spojivo vesmíru, zjednocujúcu silu kozmu. Ako centrálna integrujúca komora srdcovej čakry lieči a zjednocuje. Láska spája a nedostatok lásky odpája. Bez lásky, ktorá nás spojuje dohromady, sa oddelíme od častí seba samých, ktoré lásku odpudzujú. Odmietneme tak svoje potrebné stránky, naštvané stránky, nepekné stránky osobnosti. A prestaneme tvoriť celok. 

Všetky zraňujúce a zneužívajúce zážitky traumatizujú srdcovú čakru, pretože zrádzajú lásku. Väčšina týchto zneužití nastane v kontexte rodinných vzťahov. Je už tak dosť zlé, že sa to deje, ale ešte horšie je, že sa tieto veci dejú zo strany tých, ktorých milujeme, s ktorými žijeme, ktorým potrebujeme veriť. A oni nás ako prví odmietnu, opustia, zradia, ponížia či využijú na zaplnenie svojho nedostatku lásky. Netrpíme teda len zneužitím, ale aj narušením vzťahu, v ktorom sa to udialo. Ukončíme komunikáciu, zavrieme srdce a stiahneme sa späť do seba. Zneužívaním sa nemyslí len telesné zneužitie, ale aj emočné a mentálne, kedy je dieťa vnímané ako náhrada na zaplnenie akýchkoľvek potrieb dospelého. 

Keď je narušený primárny vzťah, strácame schopnosť milovať a napájať sa - vzťahovať sa. Pod slovom vzťahovať sa myslí jednoducho to, že dokážeme mať vzťah a vieme zasadiť svoje skúsenosti do širšieho kontextu. Pri vzťahovaní sa sa spájame s vecami a uvedomujeme si, ako sú vzájomne prepojené. Mnoho ľudí, najmä žien sa sťažuje, že ich partner nevkladá do vzťahu dostatok energie. To sa stáva ľuďom, ktorý vzťah nevnímajú ako živý proces ale ako neživú vec. Nemajú dostatočne vyvinutú schopnosť vzťahovať sa a nevedia vzťah vyživovať.

Keď máme narušený vzťah, strácame aj povedomie o tom ako sa veci spájajú. Vidieť veľký obraz v zmysle kontextu, do ktorého je zasadený náš vlastný život, nám príliš nejde. A tak sa niekedy ani nedostaneme k väčšiemu obrazu vlastného bytia.

Malé dieťa je otvorená, nechránená bytosť, ktorá je úplne závislá na svojich opatrovateľoch. V tomto stave dieťa predstavuje ničím nepotlačovaný kanál lásky pre tých, ktorí sa o dieťa starajú. Jeho prvé zoznámenie s láskou vzniká z naplnenia potrieb nutných pre prežitie a pripojenie - z toho, že sa oňho starajú, venujú sa mu a je v bezpečí. Keď sú jeho potreby správne zrkadlené a naplňované, keď si môže vybudovať autonómiu, tak sa cíti milované. Pokiaľ všetko prebehlo správne, tak vo chvíli, keď dieťa vstupuje do vývoja štvrtej čakry (4-7 vek života), má už vytvorené dobré základy pre schopnosť vzájomnej lásky. Vníma rodičov ako niekoho, ku komu sa môže vzťahovať so svojimi osobnými potrebami a kto mu pomáha s porozumením zložitého sveta naokolo.

Pokiaľ sú láska a dôvera dieťaťa použité proti nemu, dôjde k zlomeniu srdca, a to doslova. V dospelosti máme vo vzťahu možnosť (či si to uvedomujeme alebo nie) odísť, keď sa k nám niekto nespráva pekne, ale deti túto voľbu nemajú. Dieťa ani nemá možnosť rozhodnúť sa nemilovať. 

Zlé zachádzanie s človekom sa prejaví na troch úrovniach:

1. Skúsenosť so zneužitím a zradením detskej lásky môže viesť k traume, ktorá zabráni prirodzenému vývoju tela a duše na úrovni ktorejkoľvek čakry.

2. Interpretácia zneužitia a zradenia lásky bude hľadať vlastné zlyhanie, a nie to pripisovať rodičom. 

3. Láska a zneužívanie splynú v jedno, sú prežívané ako neoddeliteľný celok. Toto prepojenie vedie k zneužívaniu aj v dospelých vzťahoch. 

Pokiaľ dieťa dostáva len povrchnú starostlivosť, ale nemá dostatok dotykov alebo určitého typu pozornosti, potom bude jeho láska k druhým vždy len povrchná. Trpí fyzickým nedostatkom dotykov, emocionálnym pocitom hanby, a konceptuálne narušením idey lásky. Dospelý môže opakovane narúšať hranice dieťaťa, ktoré si ich v dospelosti nevie poriadne stanoviť a udržiavať. Potom sa takýto človek môže cítiť oddelený od tela, nechápe svoju cenu a môže mať pocit, že by mal byť k dispozícií všetkým a na všetko. 

Pokiaľ je dieťa ignorované alebo zosmiešňované tými, ktorí predstavujú najdôležitejšie osoby v jeho živote, zvnútorňuje si toto narušenie do vzťahu k sebe samému. Jeho vnútorný hlas je plný kritiky a samo seba udržuje v stave hlbokej bezcennosti. Vo vzťahu s druhými ľuďmi bude vyhľadávať tých, ktorý jeho bezcennosť budú podporovať a utvrdzovať v zacyklovaní. 

Akákoľvek forma zlého zachádzania s dieťaťom má vplyv na tieto úrovne: na proces vývoja, na sebaúctu a na vzťahy s druhými. 

Z knihy Tělo Východu, mysl Západu od Anodea Judith