AKÝ JE POCIT SKUTOČNE MILOVAŤ

Lásku si môžeme zamieňať s lipnutím na človeku, ktoré ten druhý prijíma, so sexuálnou túžbou, ktorú ten druhý uspokojuje, alebo s núdzou, ktorú ten druhý dopĺňa. Láska sa dokonca dá zamieňať s odovzdanosťou, dobývaním, podriadenosťou, dominanciou, so zadosťučinením, s fascináciou, bolesťou alebo so závislosťou. Môžem mať pocit, že ťa milujem, pretože ty ma miluješ alebo ma neopustíš, alebo nedovolíš, aby som sa cítil osamelý, alebo aby som cítil čokoľvek. Môžem mať pocit, že ťa milujem, a hovoriť to s vášňou, hoci väčšinou len reagujem na to, ako uspokojuješ moje potreby. Môžem povedať: "Milujem ťa" a myslieť tým jednoducho: "Vytvoril som si k tebe puto a je mi to príjemné."

Lásku si môžeme mýliť s príjemnými pocitmi, ktoré v nás vyvoláva zamilovanosť alebo presvedčenie, že toho druhého vlastníme. Päť aspektov lásky (keď sa nám dostáva pozornosti, prijatia, prejavov vďačnosti a prejavov náklonnosti a keď je nám povolené slobodne žiť s našimi najhlbšími potrebami a túžbami) predstavuje protilátky proti takýmto motiváciám. Sú to úprimné dary, ktoré je niekedy ťažké dať, ktoré si vyžadujú a rozvíjajú starostlivé srdce, lásku zameranú na druhého, zbavenú narcizmu. V skutočnej láske k tebe cítim a prejavujem bezpodmienečnú úctu a milujem ťa aj vo chvíľach, keď mi nemáš čo dať. Takáto láska neodráža moju vlastnú potrebu alebo očakávania, ale oddanosť ceste dávania a prijímania.

Po celý život môžeme očakávať alebo vyžadovať, aby nám ľudia prejavovali lásku presne tak, ako sme ju pocítili prvý krát: aby sa okolo nás točili, aby sa nás zastávali, aby nám prejavovali fyzickú náklonnosť a podobne. Napríklad niekto môže mať spomienku na starú mamu a na to ako cítil, že ho ľúbi, jednoducho tým, že zostávala s ním, keď bola jeho mama v práci. 

Vždy sa snažíme vytvoriť priestor pre lásku, na ktorú si spomíname a po ktorej túžime. Treba si položiť otázku, či si stále spájame väčšiu lásku s tým, čím viac sa všetko točí okolo nás.

Keď sa z našich nárokov na lásku stane nutkavá potreba alebo niečo, čo nemožno uspokojiť, je to pre nás signál, že pochybujeme o tom, že sme hodní lásky. Keď totiž spochybňujeme, že by nás niekto mohol milovať, často o tom potrebujeme stále nové dôkazy. Pôsobí to z našej strany narcisticky, ale ak sa na to dívame z pohľadu väčšieho súcitu, môže to naznačovať, že máme o sebe nízku mienku. Potreba byť vnímaný ako výnimočný človek môže byť v skutočnosti kompenzáciou za pocit, že sme nemilovaní. 

Ako prekonať pochybnosti o sebe samých? Prostredníctvom jednoduchého postupu: konajte s láskou. Láskavosť je vlastne druhou stranou mince lásky. Ľudia, ktorí veria, že sú hodní lásky, sú ľudia, ktorí milujú. Ľudia, ktorí milujú, majú väčšiu nádej byť milovaní. To si vyžaduje zbaviť sa ega, ale aj jedinečné nastavenie mysle: Keď medzi nami a inou osobou nastane nejaký konflikt alebo problém, nepýtame sa, ako vyhrať, ale ako prebudiť láskyplný úmysel a ako konať v súlade s ním. Okamžite sa pýtame: "Ako môžem byť v tejto situácií čo najláskavejším človekom?" Keď druhým venujeme dostatok pozornosti, prijatia, prejavov vďačnosti a prejavov náklonnosti a keď ich nechávame slobodne žiť podľa nich, cítia sa milovaní a zároveň nás vnímajú ako milujúcich. Prenesenie pozornosti zo záujmu o osobné víťazstvo alebo obhajobu na snahu byť láskavejšími nám prináša požehnanie a toto požehnanie je najlepším predpokladom na to, aby sme sa zbavili ega a dali voľný priebeh skutočným prejavom lásky. 

Keď sa naučíme objavovať lásku v každej myšlienke, slove a skutku, čoskoro si uvedomíme, že sme hodní lásky. Vďaka svojmu novému spôsobu života sa máme viac radi, a to vedie k tomu, že nás majú viac radi aj ostatní. Vtedy prestaneme trvať na tom, aby nám druhí dokazovali, ako veľmi nás milujú. Bezodná priepasť v našom vnútri sa konečne naplnila alebo nás aspoň začala menej obťažovať. Hojnosť nahradí našu núdzu. Keď dávame to, čo nám chýba, náš pocit nedostatku slabne. Keď dovolíme, aby nami prechádzala láska, stávame sa cestou, po ktorej láska kráča. Vtedy si môžeme lásku vypýtať na oplátku namiesto toho, aby sme ju nutkavo vyžadovali. Možno zistíme, že dostávame to, čo potrebujeme, až keď už to nemusíme mať.

Jedným z dôsledkov oslobodenia sa od núdze je, že naša láska sa rozšíri a dotýka sa všetkých ľudí. Milujeme druhých, pretože my a oni sme navzájom úzko prepojení. Nikde v dohľade nie je žiadne oddelené ja. Súcitná láska je prirodzenou odpoveďou na ľudskú ťažobu utrpenia a ľudskú pravdu o vzájomnej závislosti a uľavuje nám od bremena hľadania niekoho výnimočného. Čím sme citlivejší na potreby druhých, tým menej sami potrebujeme. 

Z knihy Ako milovať od David Richo