KEĎ SA STRATÍŠ V NEKONEČNOSTI VESMÍRU

(liečivé pre tých, ktorí trpezlivo dočítajú až do konca)

Postup od nižších k vyšším čakrám je postup od individuality k univerzalite. Začíname v stave splynutia, potom sa oddeľujeme a stávame sa nezávislými, až nakoniec splynieme s väčším svetom, tentokrát už ako sebavedomá individualita.

Prvé tri čakry si môžeme predstaviť ako spodné kolieska systému. Držia nás pri zemi, zapojených, motivovaných a aktívnych. Chránia individuálne ja pri jeho interakcií so svetom. Vrchné čakry nás potom zapájajú do univerzálneho sveta cez komunikáciu, videnie a porozumenie. V strede toho celého, cez srdečnú čakru urobíme kvantový skok do stredu Dúhového mostu, kde sa stretáva individuálne a univerzálne ja v perfektnej harmónií. Ale než môže k tomuto stretnutiu dôjsť, potrebujeme pevne uchopiť sami seba ako samostatnú a jedinečnú individualitu. Bez silného povedomia o sebe samom bude naša láska stále len nevedomé splynutie. Bez vlastnej jedinečnej individuality nás zaplaví nekonečnosť univerza.

Po predčasnom otvorení vyšších čakier, cez niektoré rituály, aktivácie, meditácie alebo drogy môže človek vidieť prehliadku svojich minulých životov, vízie archetypálnych energií, širokouhlý náhľad vesmíru. Lenže ak individuálne ego človeka ešte nebolo dostatočne sformované, človek sa na tejto ceste úplne stratí a môže sa dostať na pokraj psychotického stavu. Jednoduché uzemňujúce cvičenia však dokážu pomôcť vrátiť sa z nekonečnosti vesmíru späť sem do hmotného tela jednotlivca. 

Pri rôznych duchovných smeroch sú často osobné ego a autonómia zmrazené, spolu so sexualitou, vášňou, túžbou a posvätnosťou tela. Aj keď opustenie lipnutia a presiahnutie obmedzenosti ega predstavujú nevyhnutné kroky k dosiahnutiu univerzálneho vedomia, výsledkom môže byť iba obyčajné rozptýlenie alebo len únik, pokiaľ nemáme dostatočne zdravé ego, ktoré by túto transcendenciu podporovalo. 

Autonómia leží v našej tretej čakre. Bez vyladenej tretej čakry sa nedostaneme k srdcu, pretože láska bude vychádzať skôr z potreby než zo sily a z priania uniknúť namiesto rásť. Vyvážený vzťah umožňuje zainteresovaným osobám zostať samostatnými bytosťami, zachovať si individualitu, venovať sa vlastnému rastu a stretnúť sa s niekým druhým na základe voľby a slobodnej vôle, v slobode a celistvosti. Toto právo nám partner ani nikto iný nemôže poskytnúť, pokiaľ ho najprv nemáme ukotvené sami v sebe.

Autonómia z tretej čakry je nevyhnutná pre osobnú zodpovednosť. Pokiaľ sa nevnímame ako samostatné bytosti, nemôžeme niesť zodpovednosť za vlastné činy. Zostaneme pasívni a nezodpovední, fňukajúci a sťažujúci sa na stav všetkého naokolo, podriadení prechodným rozmarom skupiny, kultúry, partnerov, rodičov.

Nedostatok autonómie býva často sprevádzaný obviňovaním. Pokiaľ zo svojich problémov viníme druhých, ešte sme neprešli individuáciou (o tej v samostatnom článku). Často to môžeme pozorovať pri pároch, kde sú obaja príliš vpletení jeden do druhého. Obviňovaním presunieme ako vôľu, tak zodpovednosť mimo nás samých. Pokiaľ sme vo svojej autonómií pevní, stávame sa hýbateľmi vlastných životov a dokážeme prijať zodpovedajúcu zodpovednosť a silu. Jedine ak prijmeme zodpovednosť, dokážeme urobiť nejaké zmeny. Pokiaľ je to chyba niekoho druhého, nezostáva nám iné len čakať, až sa ten druhý zmení. A to môžeme čakať aj do nekonečna. 

Z knihy Tělo východu mysl západu od Anodea Judith