KOLEKTÍVNA ŽENSKÁ BOLESŤ SA ROZPÚŠŤA

Takmer každá žena je súčasťou ženského kolektívneho jadra bolesti, ktoré sa najintenzívnejšie aktivuje pred menštruáciou. V tom čase u väčšiny žien prevládajú intenzívne negatívne emócie.

Potláčanie ženského princípu, najmä za posledných dvetisíc rokov, umožnilo egu, aby získalo v kolektívnej duši ľudstva absolútnu prevahu. Samozrejme, že aj ženy majú ego, ale ego sa ľahšie zakoreňuje a rastie v mužskej forme, ako v ženskej. Je to preto, lebo ženy sú menej stotožnené so svojou mysľou. Sú totiž v intenzívnejšom spojení so svojim vnútorným telom a inteligenciou organizmu, ktoré sú zdrojom intuície. Ženská forma nie je natoľko ohraničená ako mužská, je otvorenejšia a vnímavejšia voči iným formám života a je vo väčšom súlade s prírodou. 

Aj keď nikto nepozná presné čísla, pretože neboli zaznamená, je pravdepodobné, že počas tristo rokov bolo Svätou inkvizíciou umučených a popravených tri až päť miliónov žien. Túto inštitúciu zriadila katolícka cirkev na potláčanie prejavov kacírstva. Toto obdobie, spolu s holokaustom, sa dá považovať za jednu s najtemnejších kapitol ľudstva. Stačilo, aby žena prejavila lásku k zvieratám, prechádzala sa sama po lúkach či lesoch, alebo zbierala byliny a bola považovaná za bosorku, mučená a upálená na hranici.

Posvätné ženstvo bolo považované za niečo démonické a ľudstvo tak prišlo o celú dimenziu svojej existencie. Funkcia ženy v ľudskej spoločnosti bola zredukovaná na rodenie detí a slúženie mužským záujmom. Muži, ktorí ženstvo potláčali a popierali aj v sebe, začali vládnuť svetu a svet bol vykoľajený z rovnováhy.

Kto bol zodpovedný za tento strach zo ženstva, ktorý sa dá bez preháňania označiť ako kolektívna paranoja? Môžeme povedať, že za to boli zodpovední muži. Nedáva to však odpoveď na to, prečo v mnohých starovekých predkresťanských civilizáciách, ako sumerská, egyptská či keltská boli ženy rešpektované a ženský princíp nevzbudzoval strach, ale úctu. Čo to bolo, čo odrazu prinútilo mužov vnímať ženy ako hrozbu? Ich rastúce a vyvíjajúce sa ego. To totiž vedelo, že úplnú vládu nad našou planétou dokáže získať iba prostredníctvom mužskej formy a tak sa rozhodlo urobiť ženy bezmocnými.

Po čase ovládlo ego aj ženy, hoci nikdy nie v takej forme v akej mužov. Nakoniec sa ženy dostali do situácie, keď potláčanie ženského princípu väčšina žien vôbec nevnímala. Posvätné ženstvo, pretože bolo potláčané, pociťuje veľa žien ako emocionálnu bolesť. V podstate sa stalo súčasťou jadra ich bolesti spolu s nahromadeným utrpením prežitým miliónmi žien pri pôrodoch, znásilneniach, otroctve, mučení a násilných smrtiach.

Situácia sa dnes rapídne mení. Ako sa čoraz viac ľudí stáva vedomými, ego začína strácať moc nad ľudskou mysľou. A keďže v ženách nikdy nebolo tak hlboko zakorenené, zbavujú sa ho ľahšie ako muži. 

Z knihy Nová Zem od Eckharta Tolleho