SNÍVALO SA MI O ĎALŠOM SMEROVANÍ A TRANSFORMÁCII

Môj dnešný sen mal niekoľko častí a nesie posolstvo posunu na ceste vpred, skupinovo aj individuálne.

Najprv som sa ocitla niekde v meste a potrebovala som sa mestskou dopravou niekam presunúť, ale vôbec som nevedela ako sa tam dostanem. Stretla som bývalú spolužiačku zo základnej školy a tá mi poradila. Nastúpila so mnou do trolejbusu a vysvetlila mi cestu, že na akej zástavke mám potom vystúpiť, ako prestúpiť a ako sa dostať do cieľa. Potom hneď zasa vystúpila a nechala ma samú. Chvíľu som z toho bola zmätená a najradšej by som bola keby ma do cieľa doviedla ona, ale potom som pochopila, že mi má stačiť jednoduchý návod alebo nasmerovanie a ďalej cestu zvládnuť sama, čo sa mi aj podarilo a s ľahkosťou som našla svoj cieľ. Posolstvo z prvej časti sna teda je, nebáť sa požiadať o nasmerovanie, ale ďalej potom svojou cestou ísť odvážne do neznáma a nečakať, že nás ľudia budú celý čas držať za ručičku.

Druhá časť sna pokračovala tak, že sme sa stretli viacerí ľudia, niektorých som poznala, no väčšinou to boli pre mňa cudzí ľudia. A čakali sme sa sprievodcu, ktorý nás mal celý týždeň každý deň sprevádzať na rôzne výlety po krajine. Najprv to vyzeralo, že sme v Európe, ale nakoniec sa krajina tak zmenila, že sme sa ocitli na Blízkom Východe. Sprievodca sa zdal múdry, šikovný a kompetentný a spočiatku sme mu dôverovali, no po chvíli sa začalo ukazovať, že je neseriózny, stále mení trasu, nevie jej obtiažnosť prispôsobiť veku a zdravotnému stavu niektorých členov skupiny, a tak sme sa začali od neho odpájať. Uvedomili sme si, že je lepšie keď každý pôjde svojim tempom a svojim smerom. Nakoniec sa sprievodca rozhodol pozbierať roztrúsenú skupinu a priviesť ju späť z divočiny do civilizácie, kde sme si navzájom poreferovali, kto čo kde zažil, a potom sme sa rozlúčili a každý si odišiel svojim smerom.

Z tohto sna vyplýva posolstvo, že nemôžeme všetci stádovito nasledovať jedného sprievodcu, alebo jeden smer a tobôž nie rovnakým tempom. Každý potrebuje niečo iné a tak to je v poriadku. Máme si hľadať svoje vlastné cestičky i ciele, ale to neznamená, že celý čas máme kráčať sami. V sne som občas išla so skupinou, občas vo dvojici, občas sama, sem tam som stretla niekoho, kto mi poradil smerovanie, kto mi pomohol doplniť zásoby vody atď, ale odkráčať som si to aj tak nakoniec musela vždy ja sama. Takže je v poriadku ísť vlastným smerom, občas požiadať o pomoc, občas spolu kráčať s ďalšími, občas sa chvíľu nechať viesť, ale ako sa ukázalo, stádovito nasledovať rovnakým tempom, rovnaký cieľ a rovnakého sprievodcu je skôr škodlivé ako prospešné. 

Ešte by som doplnila, že jeden člen skupiny bol veľmi vážne dlhodobo chorý a museli sme ho odprevadiť do nemocnice, kde dostal náležitú starostlivosť a veľmi rýchlo sa zotavoval. Boli sme ho navštíviť a podporiť, vedeli sme, že ho to poteší, ale dôverovali sme, že jeho telo vie ako sa má uzdraviť a že mu pomôžu najmä odborníci a správna liečba. Celý čas vyzeral, že je so všetkým zmierený, že sa neľutuje a že je vďačný za druhú šancu. Úspešne si prešiel transformáciou, pretože najprv bol veľmi chorý a obézny, po liečbe výrazne schudol, omladol a symptómy choroby ustúpili. My ostatní sme cítili vďačnosť, že sme mohli byť svedkami jeho premeny a uzdravovania.