VZOSTUP A ODPOR
Je dôležité sa naučiť rozlišovať ako sila odporu pôsobí a že je nutné ju postupne rozpúšťať ak sa chceme pohnúť ďalej. Odpor ale nie je nepriateľ a "zlá" prekážka. Odpor je tu vlastne pre nás ako dobrý sluha, ktorý nás chce varovať, že ak budeme pokračovať rovnakým smerom a spôsobom ďalej, určite prídeme k zraneniu - fyzickému alebo emočnému. Odpor nám dáva príležitosť si uvedomiť, že nejdeme v súlade s vyšším Ja, že plytváme niekde energiou na niečo alebo niekoho, čo nemá pre nás v skutočnosti zmysel. Odpor je teda dôležitým ukazovateľom toho, kde sa momentálne nachádzame a kam smerujeme. Odpor nám dáva príležitosť prehodnotiť naše priority a zmeniť ich tak, aby sme sa nanovo nastavili a zmenili smer, kde odpor nebude. Vtedy vieme, že ideme dobrou cestou.
Pre vzostup vedomia je pochopenie sily odporu veľmi dôležité. Bez toho, aby sme túto silu brali na vedomie, nie je možné vzostúpiť. Pretože čím vyššie človek ide, tým viac odporu k starým a pôvodným spôsobom zmýšľania či fungovania, môže zažívať. Napríklad odpor k určitým jedlám, ktoré už nevyhovujú, k určitým miestam, ktoré energeticky vysávajú, k určitým ľuďom, ktorí už zrazu neladia atď.
Odpor sa môže prejavovať v rôznych formách, ako nechuť niečo robiť až po chuť agresívne útočiť na predmet nášho odporu. Ak cítime apatiu a nechuť niečo robiť, prvou možnosťou je oddych a čakanie, či sa nám bude chcieť znova danú vec robiť, lebo niekedy môžeme byť naozaj len vyčerpaní. Ak však dlhodobo máme problém nájsť energiu venovať sa danej veci, tak to sa už prejavuje odpor, že toto už nie je pre nás a je potrebné si hľadať niečo, čo v nás tú iskru radosti a motivácie znova zažne.
Ak odpor spôsobuje, že sa hneváme a tento hnev prerastá buď do pasívnej alebo aktívnej agresivity namierenej buď von na ostatných alebo do vnútra na seba, tak tu je opäť vhodné sa zastaviť a preskúmať čo a prečo v nás tieto pocity vyvoláva a potom využiť ohnivú energiu hnevu na to, aby sme tie okolnosti zmenili. Nie tak, aby sme sa silou snažili aj napriek odporu ďalej pokračovať rovnakým smerom ako doteraz. Skôr sa odporúča energiu z hnevu transformovať tak, aby sme ju využili na prekonanie strachu zo zmeny a smer čím skôr zmenili.
Smerovanie života sa nemusí meniť radikálne. Niekedy stačí zmeniť len jednu myšlienku, len náš postoj alebo presvedčenie, ktoré máme a ktoré spôsobovalo odpor. Tak či onak, k odporu treba pristupovať vždy vedome a bez ďalšieho odporu, pretože ak k vlastnému odporu pristupujeme s ďalším odporom, vytvára to obrovské utrpenie.
Opakom odporu je prijatie. Pri vzostupe sa človek učí rozlišovať kedy má zmysel niečo zmeniť a kedy ostáva niečo už len prijať. Zmena alebo prijatie odpor rozpúšťajú. Odpor nám nehovorí, že sa hneď máme vzdať, iba že máme niečo skúšať meniť dovtedy, dokým to pôjde ďalej bez odporu.
Pre vzostup vedomia je pochopenie sily odporu veľmi dôležité. Bez toho, aby sme túto silu brali na vedomie, nie je možné vzostúpiť. Pretože čím vyššie človek ide, tým viac odporu k starým a pôvodným spôsobom zmýšľania či fungovania, môže zažívať. Napríklad odpor k určitým jedlám, ktoré už nevyhovujú, k určitým miestam, ktoré energeticky vysávajú, k určitým ľuďom, ktorí už zrazu neladia atď.
Odpor sa môže prejavovať v rôznych formách, ako nechuť niečo robiť až po chuť agresívne útočiť na predmet nášho odporu. Ak cítime apatiu a nechuť niečo robiť, prvou možnosťou je oddych a čakanie, či sa nám bude chcieť znova danú vec robiť, lebo niekedy môžeme byť naozaj len vyčerpaní. Ak však dlhodobo máme problém nájsť energiu venovať sa danej veci, tak to sa už prejavuje odpor, že toto už nie je pre nás a je potrebné si hľadať niečo, čo v nás tú iskru radosti a motivácie znova zažne.
Ak odpor spôsobuje, že sa hneváme a tento hnev prerastá buď do pasívnej alebo aktívnej agresivity namierenej buď von na ostatných alebo do vnútra na seba, tak tu je opäť vhodné sa zastaviť a preskúmať čo a prečo v nás tieto pocity vyvoláva a potom využiť ohnivú energiu hnevu na to, aby sme tie okolnosti zmenili. Nie tak, aby sme sa silou snažili aj napriek odporu ďalej pokračovať rovnakým smerom ako doteraz. Skôr sa odporúča energiu z hnevu transformovať tak, aby sme ju využili na prekonanie strachu zo zmeny a smer čím skôr zmenili.
Smerovanie života sa nemusí meniť radikálne. Niekedy stačí zmeniť len jednu myšlienku, len náš postoj alebo presvedčenie, ktoré máme a ktoré spôsobovalo odpor. Tak či onak, k odporu treba pristupovať vždy vedome a bez ďalšieho odporu, pretože ak k vlastnému odporu pristupujeme s ďalším odporom, vytvára to obrovské utrpenie.
Opakom odporu je prijatie. Pri vzostupe sa človek učí rozlišovať kedy má zmysel niečo zmeniť a kedy ostáva niečo už len prijať. Zmena alebo prijatie odpor rozpúšťajú. Odpor nám nehovorí, že sa hneď máme vzdať, iba že máme niečo skúšať meniť dovtedy, dokým to pôjde ďalej bez odporu.
Komentáre
Zverejnenie komentára