VIDÍME SA V ZRKADLE VONKAJŠEJ REALITY

Človek je vedomá bytosť, ktorá si uvedomuje veľmi veľa vecí naraz i keď pozornosť nedokážeme zamerať na všetko naraz. No do podvedomia sa dáta ukladajú aj tak a môžeme ich odtiaľ kedykoľvek vytiahnuť vedome. Väčšinou však nemusíme, pretože ak je to niečo dôležité, zhmotní sa to v našej realite, aby sme to mohli uvidieť na vlastné oči. Takže nezhmotňujeme si len vedomé túžby, myšlienky či strachy, ale aj tie nevedomé presvedčenia, obavy, názory či túžby a potom sa čudujeme, odkiaľ sa také veci v našom živote berú. Vždy zažívame len to, čo s nami rezonuje, či už si to uvedomujeme alebo nie. Mnohí môžu namietať, že určite by si vedome nevytvorili niektoré nepríjemné alebo bolestivé situácie, ktoré sa im vo vonkajšom svete dejú. Pravdou ale je, že si to vytvorili, i keď nie vedome, ale nevedome, na základe názorov, presvedčení či očakávaní, ktoré ani nemusia byť ich vlastné, iba ich kedysi prevzali od druhých a ani nevedia, že ich v sebe nosia. Väčšinou takto nevedome preberáme vzorce správania v detstve od rodičov, učiteľov, z médií a zo spoločnosti ako takej. 

Naše oko vie, že vidí, i keď nedokáže vidieť samé seba, ale môže sa vidieť keď použije odraz v zrkadle. Tým istým spôsobom je svet, ktorý vidíme, odrazom toho, čo sme, odrazom nie v skle ale v trojrozmernej realite. Svoje myšlienky, pocity a očakávania premietame smerom von a potom ich vnímame ako vonkajšiu realitu. Keď sa nám zdá, že nás iní pozorujú, pozorujeme sami seba z uhla pohľadu svojich vlastných projekcií. Ak nás niekto uráža, tak jedna naša časť uráža tú druhú keď vnútorný kritik napríklad kritizuje našu lenivosť alebo nedbalosť. Ak nám niekto prejavuje lásku, tak odráža úroveň lásky, ktorú dokážeme dávať sami sebe...

Sme žijúci obraz seba samých. To, čo si myslíme, že sme, premietame smerom von do tela. Všetky naše pocity, naše vedomé i nevedomé myšlienky menia a formujú našu fyzickú podobu. A týmto istým spôsobom formujú naše pocity a myšlienky aj vonkajšiu skúsenosť - udalosti, ktoré sa javia, že sa nám dejú, sú vyvolané nami v našom mentálnom alebo psychickom vnútornom prostredí. 

Oko vzniká z fyzickej štruktúry a ego vzniká zo štruktúry psychiky. Ego nedokáže vidieť samé seba, tak ako to nedokáže ani oko. Obaja sa pozerajú smerom von - v prvom prípade od fyzického tela, v druhom prípade smerom od vnútornej psychiky von do prostredia. Tvorivé vedomie tela vytvára oko. Tvorivá vnútorná psychika vytvára ego. Telo formuje oko vo veľkolepej múdrosti svojho rozsiahleho nevedomého vedenia. Psychika vytvára ego, ktoré vníma psychicky, tak ako oko vníma fyzicky. Oko aj ego sú formácie zamerané na vnímanie vonkajšej reality. Preto vždy hľadáme odpovede vonku mimo seba, pretože sa nám ľahšie interpretuje naše vnútorné prostredie cez zrkadlenie vo vonkajšej realite. 

Poobzerajme sa teda okolo seba, čo vidíme? Čo zažívame? Aké vedomé či nevedomé myšlienky, túžby, obavy, očakávania či pocity stvorili to, čo sa nám teraz deje? Tvorivý proces prebieha neustále. A teraz v tomto prítomnom okamihu je možné zmeniť to, čo si tvoríme do budúcna.