TOTO SA TI NEMUSÍ PÁČIŤ ČÍTAŤ

V roku 2024 nás čaká precitnutie, ktoré môže mnohým zbúrať ich krásne ideály. O čo konkrétne pôjde? O prebúdzanie sa z duchovného unikania. 

Množstvo novodobých duchovných učiteľov ale aj ich žiakov hlásajúcich svetlo, lásku a Jednotu v skutočnosti nechápe koncept neduálnosti, teda Jednoty, a skôr ho len využívajú na duchovné unikanie a potláčanie. 

Duchovné unikanie znamená, že rôzne duchovné smery, praxe či metódy využíva človek na útek od reality, na potláčanie všetkého nepekného a bolestivého, na vytváranie iluzórnych bublín a na sebaklam. Do určitej mieri to robia občas všetci, pretože sme prirodzene pudení vyhľadávať to pekné, príjemné a pozitívne a prirodzene sa vzďaľovať a unikať od toho škaredého, nepríjemného a negatívneho. 

Avšak hlásanie princípu Jednoty, ktorá je vraj iba svetlá, krásna, milujúca a radostná nemôže byť ďalej od pravdy. Jednota, neduálnosť, je všetko. A toto všetko zahŕňa aj bolesť, strach, ničenie, smrť či rozpad, skrátka celú paletu temných skúseností a javov. Byť v Jednote, byť neduálny a nepolarizovaný znamená vnímať a prijímať všetko, tak ako to je, teda aj to "dobré a pekné" ako aj to "zlé a škaredé". A tu narážame na problém, pretože mnoho ľudí sa nechá tak oslepiť vidinou lásky, svetla a dobroty, že úplne odignoruje všetko ostatné. To je ale oddelenosť, selektívnosť, dualita. Je to popieranie Jednoty, popieranie Stvorenia i Tvorcu. Pretože všetko, čo existuje, pochádza z Jednoty. Tak prečo si niektorí vyberajú iba to, čo sa im páči? Pretože to nepochopili.

V skutočnosti po dosiahnutí neduálneho vedomia nezmizne ani strach, ani bolesť, no zmení sa naše vnímanie týchto "akože" negatívnych javov. Človek, ktorý neuniká do duchovnosti to vie. Chápe, že všetko má svoj zmysel a dôvod a neuteká pred žiadnou životnou skúsenosťou, pretože vie, že práve takú v danom okamihu potrebuje, nech už je akokoľvek príjemná alebo nepríjemná. Paradoxne častokrát sa stáva, že prvotne veľmi príjemná skúsenosť vypáli veľmi negatívne, napríklad zamilovanosť, sa zmení na toxický závislostný vzťah, ktorý nám ubližuje a naopak nepríjemná skúsenosť ako napríklad autonehoda nám môže zmeniť život a jeho priority k niečomu oveľa lepšiemu. 

Duchovní učitelia alebo aj ostatní ľudia, ktorí sú v duchovnom unikaní robia jednu veľmi ľahko rozpoznateľnú vec a to, že odsudzujú negativitu, dokonca ju ohovárajú a nenávidia. Neuznávajú hnev, egoizmus, závislosť či nenávisť a pritom sami sú nenávistní voči rôznym negatívnym emóciám. A keby len voči emóciám. Nenávistní sú voči ľuďom, ktorí im toto zrkadlia, a ak si nevedia nájsť takých ľudí, radi sa utiekajú do nenávisti k rôznym negatívnym entitám, elitám či zlovestným mimozemšťanom. 

Takto ale iba popierajú svoju ľudskosť a ešte to prezentujú ako cnosť. Ako niečo žiadúce. Ako niečo božské, k čomu máme smerovať. Je to ale nereálna požiadavka, ktorá ľudí iba vrhne do sebaodsudzovania, sebašikany, sebanenávisti a sebatrestania za každý prejav negativity, ktorú si dovolili zažiť. Nemajú problém sa surovo odsudzovať a haniť za to, že cítia prirodzené ľudské emócie, že občas chybujú alebo zlyhávajú. V tom lepšom prípade sa "iba" hanbia a vinia, za to že nie sú dokonalé bytosti svetla plné lásky. Preto tak často môžeme "duchovných" ľudí vidieť chorých na mnohé choroby, ktoré vychádzajú zo sebanenávisti. Nenávidia sa za to, že sú "iba" ľudia a vytrvalo sa snažia všetky "nebožské" vlastnosti a emócie potláčať, skrývať alebo nejak inak od nich unikať. Radi tvrdia, že všetko je len ilúzia a predsa aj oni sú chytení v rôznych ilúziách, ktoré si pestujú a budujú si z nich komfortné bubliny. 

Našťastie čoraz silnejšie vlny svetla zo Slnka presvecujú aj tieto ilúzie a vrhajú svetlo na náš tieň, ktorý je rovnako krásny a potrebný ako aj to svetlo. Negativita nie je zlá, temnota nie je nízkovibračná a nežiadúca. Je to všetko iba súčasť našej ľudskej skúsenosti. A aj preto sme teraz tu. Aby sme to zažili na vlastnej koži, vo vlastnom tele, nie len teoretizovali o tom všetkom v hlave. 

Najlepšie urobíme, ak čoraz častejšie vyjdeme zo svojej hlavy a nebudeme len rozprávať o bezpodmienečnej láske, osvietení a ďalších rôznych ideáloch bez toho, aby sme ich začlenili do skutočného prežívania. Pretože takto sa aj tie najcnostnejšie názory stávajú veľmi pokryteckými, ak o nich iba rozprávame, ale nežijeme nimi. Neuvádzame ich do praxe a využívame ich len na duchovné unikanie, na ospravedlňovanie a odôvodňovanie nášho vlastného toxického správania. 

Keď skutočne rozoznáme neduálnu podstatu reality, nebudeme zrazu imúnni voči požiadavkám každodenného dualistického sveta. Práve naopak, budeme k nim citlivejší a lepšie na ne naladení, budeme schopní zdravšie a lepšie na ne reagovať a získame ku všetkému, čo nás postretne, lepší vzťah. 

Keď si vypočujeme alebo prečítame učenie o tom, že už sme celistvé, neduálne, božské bytosti, ktoré na svoju pravú podstatu len zabudli, možno nás to povzbudí či uteší. Vo väčšine prípadov nás to ale tiež odvedie od práce, ktorú je ešte potrebné urobiť - postaviť sa čelom svojmu strachu, agresivite, závisti, hanbe a všetkému ostatnému, čo sme v sebe potlačili. A potom to všetko musíme spracovať. Duchovné unikanie sa tu prejavuje nechuťou si priznať, že potrebujeme hĺbkovú psychologickú prácu na sebe. 

Mnoho duchovných ľudí si myslí, že sú "nad" vývojovými úrovňami, ktoré transcendentovali, ale v skutočnosti ich len intelektuálne preskočili. Koľkí z vás mi tvrdia, že všeličo možné už prečítali, pochopili, objavili, no i napriek tomu sa im nedarí žiť život, ktorý by chceli. A je to práve pre to, čo je písané vyššie. Pretože duchovne unikajú do rôznych učení. Pretože to, že si niečo prečítali ešte neznamená, že to aj správne pochopili a ak to aj pochopili, tak to nemusia vedieť uviesť do praxe. To ale nevadí, pretože rok 2024 nás všetkých vyškolí, aby sme odhodili zbytočné "duchovné keci" a začali žiť podľa toho, čo má skutočnú hodnotu.