VIAC ÚPRIMNOSTI V TOM, PO ČOM TÚŽITE

Snaha každému vyhovieť za každú cenu, teda zavďačovanie sa, zahŕňa v sebe masku. Zahaľujete sa službou ostatným. Úprimná altruistická súcitná služba druhým, ktorá nás napĺňa je samozrejme v poriadku, no takto nezištne sa pri pomáhaní druhým nechová každý. Zavďačovanie zahŕňa druh neúprimnosti, ktorej časťou zakrývate vaše pravé pocity, myšlienky a názory. Určite nikomu nepoviete, že od druhých niečo potrebujete, a potláčanie emócií nie je z dlhodobého hľadiska takmer nikdy dobré.

Presne preto je dôležité vypestovať si zvyk úprimného vyjadrovania sa. O čo viac budete hovoriť, na čom ste, o to viac ľudí bude vedieť, z  čoho to pramení a kde sú vaše hranice. Ľudia predsa len nevedia čítať myšlienky a očakávať od iných, že budú presne vedieť, čo chcete, je nemožné. Vysvetlite, čo potrebuje alebo chcete bez zahmlievania, s presvedčením, že si to zaslúžite. Môže sa to týkať názoru, s ktorým ostatní možno nebudú súhlasiť, a to môže vyvolať mierny tlak či napätie. Musíte si dovoliť tieto nepríjemné pocity očakávať a naučiť sa ich prijať.

Hlavná motivácia zavďačovania sa je cítiť uznanie či súhlas ostatných. Vec sa však má takto: vy nepotrebujete ničí súhlas na to, aby ste urobili, čo chcete. Ak nemáte v úmysle spáchať trestný čin, ublížiť niekomu na zdraví či urobiť čokoľvek ničivé, máte právo urobiť čokoľvek, čo len chcete. Namiesto toho, aby ste niekomu povedali, čo máte v úmysle spraviť, a pýtali si ich schválenie, jednoducho im povedzte, že to urobiť idete. A potom to urobte.

Pre zavďačujúcich sa prisluhovačov je bežné prinajmenšom spochybňovať, či si zaslúžia veci, po ktorých túžia. Vždy svoje túžby odsúvali na vedľajšiu koľaj na úkor iných, ako teda môžu vedieť, či si zaslúžia to, čo chcú? Tu je univerzálna odpoveď na túto otázku: áno, zaslúžite si to. Namiesto upadania do začarovaného kruhu túženia po niečom a následného spochybňovania, či si to naozaj zaslúžite, sústreďte sa na to, čo naozaj potrebujete. Možno nedostanete v 100% prípadoch to, čo chcete - ale to je stále lepšie ako 0%-ná šanca, ktorú budete mať, ak sa o nič nepokúsite. 

Zahŕňa to aj vytýčenie si vlastných hraníc. Prisluhovači sa neopovážia nastaviť si hranice, ktoré iní nemôžu prekročiť. Kým to neurobíte, dokonca aj ľudia, ktorí vás ani len nechcú využiť - a väčšina ľudí to nechce - to možno urobia, pretože nepoznajú vaše hranice. Stanoviť si jasné hranice má veľký podieľ na zastavení budúcich konfliktov a prešľapov. Pomôže vám to tiež znovu-nadobudnúť tú časť vás, o ktorú vás bezhlavé zavďačovanie sa oberá.

Možno vás tento druh žiadostí bude napĺňať extrémnou úzkosťou. V takom prípade musíte o trochu viac popracovať na tom, aby ste presvedčili samých seba, že na to máte právo. 

Z knihy Nepretrhni sa pre druhých od Patricka Kinga