Blokáda krčnej chrbtice a rastu k Bohu?

Aby sme dosiahli poznanie, musí našou chrbticou trvalo prúdiť obojstranný prúd Svetla a Sily. Jeden smer - zhora dole - je od nášho narodenia plynule otvorený a neustále nám dodáva múdrosť a vitálne sily. Druhý smer - od nás k Bohu - zatiaľ stále celkom priechodný nie je, určité úseky lúčov k Slnku sme ešte náležite neošetrili a nevybudovali. 

Bedrová chrbtica, kríže a kostrč súvisia so zasadením človeka do určitých hmotných podmienok, istôt a možných obáv. Ich zdravie vypovedá, ako je dotyčný spokojný so svojim životom - hlavne materiálnou stránkou, či múdro chápe hmotne vyjadrované dary aj starosti, ako správne zvláda svoje pudy aj ako prijíma svoj intímny život. Hrudná chrbtica zrkadlí pohodu v jeho rodine, mieru spokojnosti so zamestnaním a kvalitu citového zázemia. Zdravotný stav krčnej chrbtice pomerne dobre vyjadruje, či človek vníma okolité dianie farebne alebo takmer čierno bielo a ako veľmi alebo málo mu vládne ego.

"Toto chcem. Takto to vidím ja. Počúvaj moje slová a daj na moju radu. Tvoj názor nepotrebujem počuť. Ty mi nemáš čo rozprávať. Toto si nezaslúžim..." V predchádzajúcich vetách nájdeme asi najčastejšie chyby v správaní, ktoré výrazne oslabujú krčnú chrbticu a spolu s ďalšími vplyvmi (vykonávané povolanie, telesná aktivita človeka a jeho obvyklý jedálniček) vyvolávajú tuhnutie hornej časti trapézových svalov, ochabovanie ohýbačov šíje a "blokády" krčnej chrbtice. 

Krk sa nám nepríjemne stiahne, keď nám rozkazujú a často nás ovládajú druhí, ale tiež ak sa postavíme až príliš smelo cieľom a potom sa nám zdá, že svet sa proti nám spriahol. Pokiaľ sa naše problémy s krčnou chrbticou opakujú, asi by bolo prospešné nechať sa viesť, viac počúvať cenné rady. Modlitby, meditácie a odovzdanie sa prítomnosti môžu krčnú chrbticu odľahčiť. 

Človek, ktorému sa pravidelne pripomína krčná chrbtica, sa učí hlavne riešením následkov svojich vlastných chýb. Radám okolia väčšinou patričnú pozornosť neprikladá a z jeho úst ide často gejzír zbytočností. Svojimi slovami teda iných pohladkajme, nerozbíjajme pokoj v ich vnútri zbytočnými útokmi nášho zraneného ega. Buďme spokojní s tým, čo máme. Dokážme rozdýchať niektoré hnevlivé a uštipačné poznámky smerom na druhých, alebo aj smerom sami k sebe. Snažme sa byť viac láskyplní. 

Spriechodnime kanál našej chrbtice aj zdola nahor a obracajme sa častejšie smerom k nebesiam o radu či pomoc. 

Z knihy Co nám telo říká od Miroslava Hrabicu