POVAHA HANBY

Hanba je najviac potlačovaná emócia, ktorú máme bežne prekrytú inými emóciami ako je strach alebo hnev. Pri hanbe ide z veľkej časti o neschopnosť dosiahnuť hodnoty - buď druhých ľudí alebo nás samotných. Ak ide o naše vlastné hodnoty, väčšinou sú to len zvnútornené hodnoty tých, ktorí nás zahanbovali pôvodne, prevažne v detstve. Prežitok hanby, či už je dôsledkom vonkajšieho alebo vnútorného tlaku, nám veľmi často berie silu. 

Keď cítime hanbu, môžeme mať pocit, že by sme mali niečo urobiť. No keď sa hanba objaví, nepripravuje nás k činnosti, ale práve naopak, nabáda nás, aby sme prerušili činnosť, ktorej sa venujeme, pretože zrazu máme pocit, že je to nevhodné a nežiadúce správanie. 

Fyzicky sa to môže prejaviť tak, že sa zníži napätie v oblasti krku a hornej časti trupu, takže sa nám hlava zvezie dopredu a hrudník sa zrúti do seba ako keby nás niekto udrel do žalúdka. Pozeráme sa dole a pravdepodobne sa nám nechce zdvihnúť zrak a už vôbec nie sa pozerať do očí druhým ľuďom. Môžeme na tvári pocítiť teplo a oblasť tváre či krku sa nám môže červenať. Taktiež môžeme prežiť krátku, ale nepríjemne intenzívnu chvíľu zmätenosti, duševnej prázdnoty a chaosu. Telo a myseľ dupnú na brzdu, ale vo vnútri nás sa pravdepodobne všetko točí. Keď tieto prvotné známky hanby začnú ustupovať, objaví sa zámer podniknúť kroky - od túžby stať sa čo najmenším, cez vyslovenie ľútosti až po výbuch hnevu voči tomu, kto nás do tejto situácie dostal. Niektorí ľudia môžu na svoju hanbu reagovať maskovaním. Namiesto zvesenia hlavy a ohnutia ramien, vypnú hruď a dvihnú hlavu a až prílišnou hrdosťou sa snažia svoj pocit hanby prekryť. Hanba ich ťahá dole ale oni sa snažia protitlakom ťahať hore, takže ich to stojí veľa energie. 

Pozitívnym prínosom hanby je, že nás môže zaraziť ešte skôr, ako urobíme nejakú nerozvážnu hlúposť, ktorú by sme neskôr ľutovali. Negatívnym dôsledkom hanby je, že niekedy nás tak paralyzuje, že nedokážeme konať ani vtedy, keby by sme práve konať mali. 

Ľudia majú k pocitu hanby obrovský odpor, pretože je pre nás mimoriadne nepríjemná. Okamžite preruší akékoľvek prežívanie príjemných a pozitívnych pocitov. Ak prežívame niečo príjemné, ale tento prežitok nezapadá do nášho hodnotového systému, či vrodeného morálneho cítenia, tak je naša snaha nájsť potešenie okamžite rázne prerušená. Týmto nám hanba slúži na to, aby sme príliš nelipli na túžbach, ktoré nám prinášajú príjemné pocity, hlavne vtedy ak nie je bezpečné alebo spoločensky vhodné sa im oddávať. 

Bez hanby neexistuje svedomie ani morálka. Vtedy jasne vnímame aké máme hodnoty my alebo druhí ľudia. Je samozrejme možné hanbu obísť a nechať ju aby sa premenila v agresivitu, utiahnutosť, odstup alebo pocit viny. Kompenzačné mechanizmy nezdravého zvládania hanby sú častokrát toxické. Hlavne vtedy ak ničí našu sebaúctu a stavia nás do role obete. Cítime sa chybní, nedostatoční, neschopní či bezcenní. Vtedy máme chuť niekam zaliezť, zmiznúť či dokonca zomrieť. Z dlhodobého hľadiska potlačovaná hanba spôsobuje v tele toľko napätia, že mení formovanie postavy človeka, na ktorom to jasne vidno hneď na prvý pohľad, pretože má často ohnuté ramená, zvesenú hlavu a vyhýba sa pohľadu do očí. Sebaúcta a sebahodnota je u takýchto ľudí na veľmi nízkej úrovni. Všimnite si úspešných, bohatých alebo slávnych ľudí. Málokedy ich vidno v týchto zahanbujúcich pozíciách. Väčšinou stoja či kráčajú vystretí, s hlavou zdvihnutou a neboja sa pozerať do očí druhým ľuďom. Skúste si to odsledovať aj sami na sebe a možno zistíte, že telesne pociťuje hanbu oveľa častejšie ako ste si doteraz mysleli. Telesné prejavy vás alebo druhých ľudí neklamú.