AKO PREŽÍVAŤ SKUTOČNÚ LÁSKU VO VZŤAHOCH

Kľúčom k prežívaniu pravej lásky vo vzťahoch je vedomá prítomnosť a jej zintenzívňovanie tým, že pozornosť zamierite ešte hlbšie do prítomného okamihu, či už žijete sami, alebo máte partnera. Aby mohla rozkvitať láska, musí byť svetlo vašej prítomnosti dosť silné na to, aby sa vás už nemohol zmocniť mysliteľ ani telo bolesti a aby ste si ich nezamieňali so sebou. Sloboda, spása a osvietenie prichádzajú cez poznanie seba samého ako bytosti, pod povrchom myslenia, ako ticho za mentálnym hlukom, ako láska a radosť za bolesťou. Prestať sa stotožňovať s telom bolesti znamená vniesť vedomú prítomnosť do bolesti a tým ju premeniť. Prestať sa stotožňovať s mysľou znamená stať sa tichým pozorovateľom vlastných myšlienok a správania, hlavne opakujúcich sa vzorcov mysle a rolí, ktoré hrá vaše ego.

Ak prestanete svoju myseľ kŕmiť "sebou", stratí svoju nutkavú vlastnosť - potrebu veci súdiť, odporovať tomu, čo je a vytvárať všetky konflikty, drámy a novú bolesť. V skutočnosti, keď veci prestanete posudzovať a prijmete ich také, aké sú, oslobodíte sa od mysle. Vytvoríte priestor pre lásku, radosť a mier. Najskôr prestanete súdiť sami seba, potom prestanete súdiť svojho partnera. Najväčším katalyzátorom zmeny vo vzťahu je úplné prijatie vášho partnera alebo partnerky takých, akí sú, bez toho, že by ste ich potrebovali akokoľvek súdiť alebo meniť. To vás okamžite prenesie za hranice ega. Zaniknú všetky hry mysle a závislosti. Prestanete byť obeťou či páchateľom, žalobcom či obžalovaným. Je to koniec vzájomnej závislosti, nebudete už viac vťahovaní do nevedomých vzorcov iných ľudí, a tak ich nebudete podporovať. Potom sa buď v láske oddelíte, alebo sa prenesiete spolu ešte hlbšie do prítomnosti - do bytia. 

Láska je stav bytia. Láska nie je vo vonkajšom svete. Je hlboko v nás. Nikdy ju nestratíte, nikdy vás neopustí. Láska nie je závislá na nikom inom, ani na vonkajších formách. V tichu vašej vedomej prítomnosti cítite svoju beztvarú a bezčasovú realitu ako neprejavený život, ktorý oživuje vašu fyzickú formu. Budete môcť vnímať ten istý život v každom človeku a v každej bytosti. Nazriete za závoj formy a oddelenosti. Je to realizácia jednoty. Je to láska. 

Čo je boh? Večný jednotný život za všetkými životnými formami. Čo je láska? Vnímať tento jednotný život hlboko v sebe a v ostatných bytostiach. Byť ním. Preto všetka láska je božou láskou.

Láska nie je vyberavá, tak ako nie vyberavé slnečné svetlo. Nie je určené pre nikoho konkrétneho. Nie je výlučné. Exkluzivita nepatrí k božej láske, ale k "láske" ega. Pravú lásku však môžeme cítiť s rôznou intenzitou. Môže existovať osoba, cez ktorú lásku vnímate silnejšie a jasnejšie, a pokiaľ táto osoba cíti to isté k vám, potom môžeme povedať, že ste s ňou v láskyplnom vzťahu. Puto, ktoré vás spája s touto osobou je však také isté ako to, čo vás spája s osobou, ktorá sedí vedľa vás v autobuse, s vtákom, stromom či kvetinou. Líši sa iba stupeň intenzity, akou ju cítite. 

Aj v návykových vzťahoch sa vyskytujú okamihy, v ktorých sa objaví niečo reálnejšie, niečo, čo presahuje vaše vzájomné návykové potreby. V takých chvíľach sa aj vy aj váš partner dočasne zbavíte mysle a vaše telo bolesti zaspí. Môže sa to niekedy stať počas sexuálneho styku, alebo keď spolu sledujete zázrak narodenia dieťaťa, v prítomnosti smrti alebo ťažkej choroby - keď niečo spôsobí, že myseľ stratí svoju silu. Keď sa to stane, vaše bytie, ktoré je obvykle pochované pod vašou mysľou, sa odhalí a umožní vám zažiť pravú komunikáciu. 

Skutočná komunikácia je spojenie - je to realizácia jednoty, ktorá je láskou. Obvykle sa rýchlo znova vytratí, ak nie ste schopní vedome si zachovať dostatočnú prítomnosť na to, aby sa vám podarilo zabrániť návratu starých vzorcov mysle. Akonáhle sa vráti myseľ a stotožňovanie sa s ňou, už nie ste sami sebou, len mentálnym obrazom seba a opäť začnete hrať hry a roly, ktoré posilňujú ego. Ste znova ľudská myseľ, ktorá predstiera, že je ľudská bytosť a ste spojení s inou ľudskou mysľou, s ktorou hráte drámu s názvom láska.

Hoci sú možné letmé vhľady do sféry lásky, láska nemôže rozkvitať, kým sa natrvalo neoslobodíte od svojho stotožnenia s mysľou a vaša vedomá prítomnosť nie je dostatočne intenzívna na to, aby rozpustila telo bolesti - alebo kým nie ste schopní byť prítomní aspoň ako pozorovateľ. Tak vás telo bolesti nemôže ovládnuť a zničiť vašu lásku. 

Z knihy Sila prítomného okamihu od Eckhart Tolle