ZAVĎAČOVANIE AKO KRYCÍ MECHANIZMUS

Veľkorysosť a priateľskosť sú skvelými cnosťami. Pomáhajú ľuďom v komunikácií a spolupráci. V rámci vzájomného vychádzania v spoločnosti sú priam až nevyhnutnosťou. V takmer každom scenári porážajú svoje alternatívy - sebeckosť a nepriateľstvo. Nie nadarmo sú nám tieto cnosti vtĺkané do hláv od útleho detstva. Nezamieňajte si však zavďačovanie s veľkorysosťou a priateľskosťou. Navonok sa môžu javiť ako identické, ale motivácie veľkorysej osoby a prisluhovača by nemohli byť odlišnejšie. Prisluhovači sú milí až do úplnej krajnosti. Hnacou silou ich vľúdnosti nie je ich presvedčenie, že je to tak správne, či potreba obohatiť životy iných. Namiesto úprimnej túžby zlepšiť svet vyvstáva zavďačovanie z neistoty, zo strachu a z hanby. 

Prisluhovači sa obávajú odmietnutia. Tak ako my všetci, aj oni majú potrebu byť prijatí a ocenení - skrátka, byť milovaní. V ich prípade je táto potreba nafúknutá do takej miery, že sa snáď aj na hlavu postavia, len aby nestratili danú lásku a prijatie. Vpred ich tlačí vyhýbanie sa negatívnym následkom namiesto vytvárania pozitívnych možností. Navyše majú stále dojem, že ich delí iba krok od niečieho odmietnutia. Tento naliehavý pocit vytvára druh zdesenia, ktoré ich donúti urobiť nemožné. Úslužnosť je obranným mechanizmom, pričom úprimný záujem a veľkorysosť sú kladnými príkladmi správania.

Prisluhovači zároveň vyhľadávajú súhlas, pretože súhlas je dôkazom absencie odmietnutia. Prejdú aj hory-doly za obyčajný úsmev alebo poďakovanie. To vyformuje osobu, ktorá trpí dojmom, že vždy musí slúžiť druhým, aby nimi bola prijatá. Zopár špecifických impulzov si popíšeme nižšie:

Prisluhovači sú v každej situácií neustále radostní - aspoň navonok. Nikdy sa na nič nesťažujú. Neprejavujú nijaké negatívne pocity. Na tvári majú veľmi často úsmev, pretože si myslia, že vďaka tomu budú aj ostatní okolo nich veselí. Lenže je ľahké ich prekuknúť, pretože je to neúprimne správanie, neladí s energetickým vyžarovaním ich tela a pre ľudí je tento energetický rozpor podvedome nepríjemný a odrádzajúci. Nechcú byť za žiadnych okolností dôvodom niečej nespokojnosti či zármutku. Navonok sa zdá, že im nič nevadí, ale vnútorne sa hromadí potláčaná zlosť, ktorá sa kumuluje a môže vybuchnúť v podobe choroby.

Prisluhovači sľubujú, že urobia všetko pre každého - aj keď to neznášajú alebo klamú. Majú vo zvyku nasľubovať priateľom hory-doly. Zaviažu sa urobiť veci, ktoré ich priatelia od nich ani nechcú, alebo veci, o ktorých vedia, že ich priateľov potešia a získajú si tým ich vďačnosť. Sú ochotní povedať čokoľvek, čo chcú druhí ľudia počuť.

Prisluhovači nikdy o nič neprosia - aj keď niečo potrebujú. Snažia sa predstierať popieranie dôležitosti vlastných potrieb a preto nebudú nikdy nič od nikoho žiadať. Chcú byť vnímaní ako tí starostliví a nesebeckí. Ak aj naberú odvahu od niekoho niečo žiadať, boja sa odmietnutia a snažia sa ho minimalizovať. 

Hoci hovoria, akí sú nezištní, budú hundrať o tom, ako ich potreby nie sú vnímané ani napĺňané. Ich správanie je potom neúprimné a pasívno agresívne. Boja sa, že budú ostatnými zavrhnutí či opustení a tento strach z odmietnutia hrá v ich zavďačovaní sa oveľa väčšiu úlohu ako skutočné pocity dobrej vôle. Ak budú dávať, dávať a ešte raz dávať, vedia, že je  menšia šanca, že budú odmietnutí alebo opustení. To, čo robia, nerobia preto, aby zlepšili niekomu inému život - oni sami sa chcú cítiť lepšie.

Samozrejme, že nie všetko je pretvárka. Dokážu byť aj úprimne milí, zhovievaví a skutočne sa obávajú o blaho svojich rodín a priateľov. Nevedia, čo ich tak ťahá k tomu, aby sa chceli každému zavďačiť. Následne sú veľmi zmätení - prečo sa len po všetkom úsilí cítia zatrpknuto, nahnevane či smutne?

Vlastnosti prisluhovača:

• nevie povedať nie
• povie áno, aj keď myslí nie
• s niečím súhlasí, ale potom si v duchu za to nadáva
• s niečím súhlasí a potom sa hnevá na človeka, ktorý o to požiadal
• sťažuje sa, že ostatní ho berú ako samozrejmosť
• cíti, že prejavy lásky nie sú vzájomné ani opätované
• cíti sa nedocenený za všetko, čo pre ostatných robí
• cíti sa vyvedený z miery, nepriateľsky naladený, nepochopený či podvedený
• cíti sa nechcený, nemilovaný, neohodnotený či prehliadaný
• bojí sa, že iným spôsobí starosti a podráždenie
• cíti sa vyčerpane alebo uštvane ľuďmi, ktorým má problém povedať nie
• cíti sa previnilo, keď chce robiť niečo sám pre seba
• očakáva, že ostatní vycítia, prečo je nešťastný bez toho, aby im to musel povedať, ale hnevá sa ak sa tak nestane
• pokúša sa byť taký, akého ho chcú mať druhí
• nevyslovuje svoje názory nahlas a vo väčšine prípadov sa pridruží k názorom niekoho iného
• nedokáže odhaliť svoje pocity, ak sa odlišujú od pocitov jeho priateľov a rodiny
• pri pocitom rozrušenia zaradí spiatočku
• je pre neho ťažké stáť si za vlastným názorom
• nie je priebojný v napĺňaní svojich potrieb
• nikdy neprizná skutočné pocity strachu, že spôsobí nepríjemnosti
• jednoducho chce, aby všetci žili v harmónií a mieri, nikdy nemali problém s nikým a ničím 

Existuje viacero dôvodov, prečo sa ľudia takto správajú, no takmer všetky majú svoje korene v detstve. Preto je dôležitá práca s vnútorným dieťaťom. Okrem toho takýmto ľuďom treba popracovať na vlastnej sebahodnote a sebaláske a v neposlednom rade sa naučiť byť asertívni. 

Z knihy Nepretrhni sa pre druhých od Patrick King