KEĎ SÚ EMOCIONÁLNE RANY MASKOVANÉ ZA SEXUÁLNU PRÍŤAŽLIVOSŤ

Málokedy sa hovorí o nesexuálnej dynamike, ktorá sa môže počas sexuálneho aktu aktivovať. Sú to častokrát zraniteľné oblasti z nášho života, ktoré sme potlačili a sex a túžbu potom môžeme využívať ako ich kompenzáciu. O čo vlastne ide?

Ľudia sex príliš často oddeľujú od zvyšku života a neuvedomujú si, ako niekedy svoje iné napr. emocionálne potreby erotizujú. Mnohí sa príliš nezamýšľajú nad tým, čo sa skutočne deje a o čo ide. Rozhodnutia sú často poháňané túžbou (nezriedka ukotvenou v detstve) po uznaní, citoch, spojení, láske, istote či odvedeniu pozornosti od utrpenia. V takýto prípadoch nekonáme ako zodpovední dospeláci, ale ako deti konfrontované s dospeláckými problémami. Naša túžba po sexuálnom spojení potom môže byť vyjadrením nezahojených rán a neuspokojených mimosexuálnych potrieb. 

Za sexualitu sa niekedy schovávajú napríklad ľudia, ktorí v detstve zažili rôzne formy zneužívania či zanedbávania, násilia alebo ponižovania. Vo svetskom aj duchovnom kontexte im potom sexualita slúži jednak k prehrávaniu minulosti, jednak k čiastočnému vybíjaniu napätia, ktoré takéto prehrávanie vyvolá. Ak sme otrokmi okolností, ktoré nás utvárali, je až príliš ľahké premietnuť si do sexuálnej roviny nezahojené rany a nenaplnené potreby. Celú tu dobu si pritom myslíme, že jednoducho prežívame svoju sexualitu. 

Predpokladajme napríklad, že erotický náboj, ktorý pociťujeme v kontakte s konkrétnou osobou, je výrazom našej prirodzenej sexuality. V skutočnosti môže ísť o erotizovanie našej reakcie na vonkajšie okolnosti alebo nejaké netelesné potreby. Povedzme, že nejakého muža vzrušuje predstava, že na neho upiera roztúžený pohľad atraktívna, úplne dostupná, nahá žena. Je možné, že je toto vzrušenie sexuálne až druhotne a že primárny impulz vychádza z túžby po záujme a láske matky. Iným príkladom je žena, ktorú priťahuje emočne nedostupný muž, pretože taký bol jej otec. Priťahuje ju to k nemu ako k magnetu a urobí všetko pre to, aby ju chcel. Vie, že v otcových očiach sa jej nikdy nepodarilo byť chceným dieťaťom, ale odhodlanie to dosiahnuť v nej zostalo. Tento nový partner v nej prebúdza silné prežívanie sexuálnej energie - dostatočne silné, aby aspoň na čas prekrylo skutočnosť, že jej je emočne veľmi vzdialený. Erotizovala si svoje nutkanie byť s mužom, ktorý pre ňu nie je dostupný, a odstrihla sa od schopnosti taký nezdravý vzťah zavrhnúť. 

Keď energetický náboj prameniaci z nevyriešených problémov presmerujeme do uspokojenia, ktoré ponúka sex, vyhýbame sa bolesti, ktorá za tým všetkým stojí. Je to tá istá bolesť, ktorá by nám pomohla v oslobodení, ak by sme do nej vedome vstúpili. V takých prípadoch energetické uvoľnenie poskytnuté  sexom odvádza pozornosť a okráda nás o silu, ktorú potrebujeme, aby sme sa do nevyriešených problémov z minulosti mohli ponoriť, preskúmať ich a prepracovať sa nimi. 

Najhlbšie milovanie nevyžaduje žiadne vnútorné ani vonkajšie fantázie, stratégie pre lepšie vzrušenie, ani predohrové rituály. Potrebuje len lásku, otvorenosť, transparentnosť a integritu prebudenej dôvernosti. Bez zodpovedajúcej hĺbky vzťahu ju však nezažijete. Pokiaľ vzťahu chýba obojstranná vyspelosť, je jedno, ako je váš sexuálny život vzrušujúci, inovatívny alebo tantricky uvedomelý. 

Ak chceme takúto vyspelosť dosiahnuť, musíme sa postaviť čelom všetkým nevyzretým spôsobom, ktorými svoju sexualitu využívame (obvykle za účelom navodenia lepšieho pocitu), a do hĺbky ju preskúmať. Erotizovať si môžeme takmer čokoľvek z minulosti, čo nás stále nejak páli. Rozrušenie, ktoré sme vtedy cítili a od ktorého sme sa doposiaľ neoslobodili, napájajú naše sexuálne drátiky, čím danú skúsenosť nepriamo znova prežívame a zároveň si od nej dočasne uľavujeme. 

Niektorí muži si napríklad myslia, že akí sú sexuálni samci, keď chcú styk aj niekoľkokrát denne. V skutočnosti to nemusí mať so sexualitou takmer nič spoločné, pretože môže ísť o pretlak hnevu alebo strachu. Pokiaľ je pretlak veľmi veľký, môže milovanie poskytnúť značné energetické uvoľnenie, aj keď len na chvíľu (a aj keď sa to deje nevedome).

Niektoré ženy zasa stavajú na obdiv svoju sexuálnu otvorenosť, zatiaľ čo v skutočnosti sú veľmi neisté, a keď sa prezentujú ako ľahko dostupné, nejakú istotu im to dodáva. Erotizovali si (a niekedy aj spiritualizovali) potrebu istoty, ktoré sa realizuje ako moc nad mužmi. V skutočnosti možno v detstve zažili silnú nadvládu otca alebo iných mužov či žien.

Uveďme si aj temnejší príklad: Muž navštevuje sadomasochistické podniky a najväčšie uspokojenie mu prináša, keď sa nechá bičovať. V predstavách si sexualitu spojuje s násilím a priťahuje ho pornografia s týmto druhom námetov. Takýto muž je vnútorne veľmi zranený. Odmyslime si z jeho predstáv erotickú škrupinu a zostane nám násilie a priepasť tam, kde mala byť láska. Potom nás asi neprekvapí, keď zistíme, že ho ako malého matka denne kruto bila a že to bol jediný druh dotyku, ktorého sa mu od nej dostalo. Erotizovaním sa traume otupili hrany. Odhalenie jeho koreňov ale umožnilo liečenie, ktoré odbúralo záľubu v sadomasochistických praktikách. Keď tento muž otvorene pocítil starú bolesť a vhodným spôsobom ju spracoval, zmizla potreba ju erotizovať. 

Niektoré erotické predstavy sú pomerne zložité, ich námety však nie. Zložitosť môže v skutočnosti odrážať nutkanie mať veci zrovnané a pod kontrolou, aby sme dostali, čo chceme. Takéto potreby mávajú korene v niečom, čo zúfalo nefungovalo alebo sa vymykalo kontrole, keď sme boli deti. A nech už sú ich detaily akékoľvek, zostávajú stále tým, čím sú - potrebami, ktoré potrebujeme naplniť. Stiahnime z nich erotickú škrupinku a zostane nám, čo sa ešte nezahojilo. 

Potrebujeme si uvedomiť, že erotizovanie potrieb a nevyriešených poranení je zároveň útekom od utrpenia a signálom jeho prítomnosti. Keď si to uvedomíme, tak prevezmeme kontrolu nad tým, čo v sebe nosíme, a prijmeme novo získanú zodpovednosť za rast a rozšírenie našej sexuality. Tak vstúpime do sexuálnej integrity. Odstrániť erotický náboj zo svojich potrieb a rán znamená uvidieť ich v ich surovej podobe a obrátiť sa k tomu, čo skutočne potrebujeme a čo často krát hľadáme v nesprávnych a nezdravých vzťahoch. 

Z knihy Duchovní unikání od Robert Augustus Masters