SEBAOBRANNÝ MECHANIZMUS - SOM DIEŤA

Tento sebaobranný mechanizmus používa pomerne často dosť veľa dospelých ľudí. Typické dogmy sú som slabá, som malá, som závislá, musím sa prispôsobiť, nesmiem ťa sklamať, sama to nezvládnem, nevyhovujem, nesmiem ťa opustiť.

Takíto ľudia nechcú dospieť a opierajú sa o druhých v nádeji, že ich títo prevedú životom. Môžu to byť buď životní partneri alebo aj vlastní rodičia. Neodvážia sa ísť svojou vlastnou cestou, pri dôležitých rozhodnutiach majú pocit závislosti od súhlasu rodičov alebo iných ľudí. Ich vnútorné dieťa nemá odvahu žiť svoj vlastný život, pretože sa cíti závislé a malé. Okrem toho má hlboké pocity viny pri predstave, že by sa malo odpútať od rodičov či partnera.

Mnohým robí problém prevziať zodpovednosť za seba a svoje životné rozhodnutia. Presúvajú zodpovednosť na osud, svojich partnerov alebo rodičov tým, že sa prispôsobujú ich pravidlám a očakávaniam. Majú strach, že keby sa uberali svojou vlastnou cestou, sklamú alebo zlyhajú. Okrem toho majú veľmi nízku toleranciu frustrácie, čiže sotva znesú negatívne pocity, ktoré prichádzajú, keď urobia chybu. Keď totiž preberiem zodpovednosť za svoje konanie, potom síce na jednej strane mám slobodu v rozhodovaní, ale na druhej strane riziko že urobím nesprávne rozhodnutie, ktoré budem musieť znášať ako osobné zlyhanie. Pre týchto ľudí je teda bezpečnejšie, ak im tí, ktorí ich chránia hovoria, čo majú robiť.

Okrem toho sú od malička takí zvyknutí na to, že o nich rozhodujú druhí, že väčšinou ani sami nevedia, čo chcú. Často sú nespokojní a zle naladení, pretože robia veci, ktoré vlastne robiť nechcú. Konajú väčšinou z falošného pocitu povinnosti, a nie na základe vlastných želaní a predstáv. Potrebovali by si vycibriť vnímanie toho, kto sú a čo chcú.

Z knihy Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť svoj domov od Stefanie Stahl