FALOŠNÁ SPIRITUALITA

Nútiť sa do odpustenia, keď nie si pripravený odpustiť, nie je duchovné ani vyspelé. Nútiť sa s každým súcitiť a na každého byť milý nie je zdravé. Byť prehnané pozitívny a neúprimne za všetko vďačný nie je prirodzené. Tvrdiť, že láska je odpoveď na všetko a potom na sebe páchať sebanenávisť alebo že ostatných nesúdiš a pritom seba kriticky odsudzuješ je presný opak spirituality.

 
S rozvojom rôznych spirituálnych smerov a metód sa šíri aj množstvo nepochopenia. Na duchovnej ceste mnohí naberajú nové “musím” a “mal by som” a paradoxne to ich viac zväzuje ako oslobodzuje.
Musím byť za každých okolností pozitívny. Nesmiem sa hnevať. Mal by som byť za všetko vďačný. A podobné toxické modely nemajú s pravou spiritualitou nič spoločné. Sú len ďalšou úrovňou väzenia, ktorú ste ochotní pretrpieť pre “vyššie dobro”.

Skutočná spiritualita znamená byť autentický vo všetkom, čo prežívam a to znamená občas byť aj nahnevaný, smutný, protivný či neprajný a nevďačný.
Niektorých ľudí svetlo oslepilo tak veľmi, že nachvíľu nevidia svoju vlastnú temnotu ani temnotu druhých. Ale to nie je osvietenie. Našťastie život má metódy ako túto zaslepenosť prílišným svetlom zatieniť, aby ste uvideli pravý obraz seba i druhých.