DUCHOVNÉ UNIKANIE

Keď niečo v sebe transformujeme, nemusí to znamenať, že už nám to nikdy nepríde na myseľ alebo že nám to navždy prestane robiť starosti. Namiesto toho sa v našom vnútri zmení náš postoj, takže už sa s tým nestotožňujeme ale chápeme to vo vzťahu k sebe. Sme si toho vedomí ale neodťahujeme sa od toho. Prekročili sme to, bez toho, aby sme s tým stratili kontakt alebo to zo seba vyčlenili. Neodstihávame sa od nepríjemných emócií a pocitov, ale zároveň sa nenechávame nimi pohltiť tak, aby sme neboli vedomí.

Žiaľ v duchovnej praxi mnohých ľudí veriacich v Jednotu a prepojenosť sa paradoxne vyskytuje rozdeľovanie, oddeľovanie a odstrihávanie sa od všetkého, čo považujú za nižšie, menej vyvinuté alebo negatívne. Snaha utiecť od takýchto vlastností ich necháva rozrieštených, plných vnútorných kofliktov a neschopných dosiahnúť skutočnú celistvosť. Potom sa čudujú, že prečo je ich život tiež roztrieštený a plný konfliktov so svojim okolím. Snažia sa to častokrát v dobrej viere zachrániť afirmáciami, meditáciami, amuletmi a rôznou inou praxou, ktorá ich však ešte viac vzďaluje od seba samých.

To neznamená, že afirmácie, meditácie, amulety atď. nie sú účinné alebo vhodné. Akákoľvek duchovná prax môže byť využívaná buď na hlbšie prepojenie sa so sebou alebo naopak na väčšie oddelenie sa a unikanie od seba samého.

Zamyslite sa teraz, či duchovno využívate na skutočný sebarozvoj alebo len ako únik a útechu od bolesti a trápenia.