ZÁKON CELISTVOSTI

Každá ľudská bytosť je súčasťou vesmíru. Ako častica vesmíru plní tu, na tomto svete, určité funkcie. Práve vyššia moc vesmíru dáva nám ľuďom (ako aj iným bytostiam) vedomie, ktoré obohacujeme samotným procesom života, a potom si ho berie naspäť.

Keďže človek je len časťou tohto vesmíru, ako časť celku smeruje k tomuto celku. Newton objavil zákon zemskej príťažlivosti pre hmotné telesá. Tento zákon však platí aj pre živé telesá, ktoré sú informačno-energetickými štruktúrami. Každá živá bytosť už od počiatku nemá celistvosť, vrátane človeka, keďže je vytrhnutá z reality, čiže od Boha. Človek sa preto v priebehu svojho života podvedome snaží túto celistvosť dosiahnuť, čiže smeruje k Bohu. Toto spája všetkých ľudí i celé bytie na tomto svete. A nielen v „ľudskom“ svete, ale aj iných svetoch a vôbec v celom vesmíre. Preto majú všetci ten istý konečný cieľ, pričom cesty sú rôzne. Častica sa snaží dostať k celku. Duša sa chce dostať k Bohu. Človek sa po celý život nezbaví nepokoja, spôsobeného oddelením od prvotného zdroja. Intuitívne ho cíti a snaží sa k nemu dostať. V našom živote to vyzerá ako hľadanie duchovného pokoja, šťastia a uspokojenia. Človek sa usiluje dosiahnuť určité pozemské veci v nádeji, že dosiahne večné blaho. Pomocou peňazí, jedla, vecí, záľub, sexu a vzťahov nežije pri plnom vedomí. Ale strata týchto vecí ho potom trápi. V starobe sa dostaví tiesnivý pocit, že sa zo života stratilo čosi podstatné, kvôli čomu mu bol daný život. Nemá už ale dostatok síl.

Človek dostal od Boha život a vedomie preto, aby toto vedomia obohatil samotným procesom svojho života a prispel svojím jedinečným prínosom do vesmírneho evolučného procesu. V tom spočíva i odpoveď na večnú otázku: „Aký je zmysel a predurčenie života?“

Každý človek podvedome cíti, čo je hlavnou funkciou a cieľom života, ktorým je žiť na tomto svete a snažiť sa, aby model jeho reality zodpovedal samotnej realite. Inými slovami, zosúladiť vedomie s podvedomím. Len tak bude môcť nadobudnúť vlastnú celistvosť a v podstate sa dokáže stať Bohom. 

Z knihy Recepty osudu od Valerij Sineľnikov