NÁSTRAHY NEZDRAVEJ POZITÍVNOSTI

Čím viac označujeme svoje problematické emócie za negatívne, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budeme mať sklon preceňovať svoje "pozitívne" emócie, že budeme robiť príliš veľkú cnosť z toho, že sme šťastní, nádejeplní, optimistickí. Môžeme sa až neprirodzene snažiť byť milí. Môžeme začať pociťovať nutkanie myslieť pozitívne - v snahe zaistiť si tak cestu k bohatšiemu životu. Alebo sa môžeme snažiť schovávať na tvári vrásky, ktoré znamenajú niečo iné než šťastie. 

Môžeme sadnúť na lep slniečkárskej spiritualite, takže skončíme nakoniec so spálenou tvárou. Môžeme si popliesť EMOČNÚ PLOCHOSŤ s VYROVNANOSŤOU a EMOČNÚ ODLÚČENOSŤ s TRANSCENDENCIOU. Môžeme sa snažiť byť bez  predsudkov a zabúdať pri tom, že posudzovanie ide ruku v ruke s myslením. A dokonca sa môžeme postaviť negatívne k vlastnej negativite. (Čo je asi jeden z najhorších spôsobov seba nenávisti a seba násilia, pretože neprijímame sami seba v plnosti celej palety emócií.)

Tlak na to, aby sme boli pozitívni, nás odstriháva od našej temnoty a jej pokladov vrátane toho, čo môžeme získať naviazaním dôverného vzťahu s problematickými emóciami a s negatívnymi stavmi, do ktorých tieto emócie smerujeme či im ich prepožičiavame.

Hovoriť niekomu, aby "nevidel veci tak čierne" alebo aby bol pozitívnejší, môže vyvolávať hanbu, aj keď to urobíme veľmi jemne a s dobrým úmyslom. Čo keď dotyčný potrebuje chvíľu zostať so svojou nenávisťou, zúfalstvom alebo depresivitou? Ako si môžeme byť istí, že by mu bolo lepšie, keby sa z takýchto stavov čo najskôr vymanil? Možno že cez náš kontakt so sklesnutým stavom druhého začíname v takýchto chvíľach pociťovať väčšie spojenie s našimi podobnými vnútornými stavmi, a preto chceme, aby aj druhý človek unikol pred vlastnou "temnotou", aby sme my sami nemuseli do významnejšej mieri pocítiť tú svoju.

Je potrebné, aby sme prestali spojovať pojem "lepší" s výšinami, pozitivitou, svetlom a rozpínaním a "horší" s dnom, negativitou, temnotou a uzavretosťou. Keď to budeme aj naďalej robiť, zostaneme rozštiepení, rozdelení, odrezaní od svojej celistvosti. Je lepšie pre oba tábory vytvoriť súcitom naplnený priestor, naviazať s nimi trvalý dôverný vzťah, bez toho, aby sme prešli na ich stranu.

Jedine v takom prebudenom priestore nám môžu naše emócie slúžiť, vylaďovať nás na vzťahovú dynamiku, ktorá prebieha v našom živote a spojovať nás s ňou.

Keď sa obrátite ku svojim bolestným emóciám - hlavne tým, ktoré máte sklon označovať za negatívne - zakúsite vnútornejší pocit celistvosti, pocit vnútorného stretnutia a súznenia. Namiesto aby ste opustili alebo sa snažili prekonať, čo je vo vás nechcené, neuznané, ostrakizované alebo inak zavrhnuté, to môžete dôverne začleniť do svojho bytia, až nakoniec nepôjde o nejaké vzdialené "to" ale o znovuzískané vy. 

Z knihy Emocionální intimita od Robert Augustus Masters