INDIVIDUÁLNE A KOLEKTÍVNE VEDOMIE VO VZŤAHU K DUŠI
Duša pozostáva zo 64 hlavných častí. To znamená, že ty si jedna jej časť a ostatných 63 častí sa nachádza v iných ľuďoch, iných bytostiach, v iných časoch a priestoroch, v iných dimenziách. Tvoje vyššie ja spravuje všetkých 64 častí tvojej hlavnej duše a je za ne zodpovedné. Všetky časti tvojej duše sa ovplyvňujú navzájom. Svojim uzdravovaním vo svojom čase a priestore pomáhaš ostatným častiam svojej duše a teda uzdraveniu svojej celkovej existencie.
To, čo tvorí tvoje ja v tejto danej inkarnácií je kombinácia esencie duše a ego kotvy, plus genetika tvojho tela.
Minulé či budúce životy sú v skutočnosti paralelné životy, nie sú tvoje ale tvojho vyššieho ja, ktoré je rozdelené na viac duší. Duše a vyššie ja je zasa súčasťou nadduše, čiže väčšej skupiny duší. Neznamená to, že si ako človek neúplný a potrebuješ hľadať na doplnenie ďalšie svoje súčasti. Ale to ani neznamená že tzv. minulé životy sú tvoje (tvojej súčasnej inkarnácie), sú to len iné životy tvojho vyššieho ja alebo nadduše.
Vyššie je uvedené, že hlavných častí duše je 64. Dôležité slovo je to hlavný, pretože hlavné časti sa ďalej môžu deliť na vedľajšie. Energia vyššieho ja alebo nadduše sa vetví. Predstavt si to ako strom. Jeden kmeň má mnoho hlavných vetví a tie sa ďalej delia na vetvičky a halúzky. List na jednej vetvičke predstavuje konečný produkt duše teda človeka. Je to samostatný list, na samostatnej halúzke takže môže mať dojem oddelenosti, ale stále je súčasťou väčšej vetvy, ktorá vychádza z jedného kmeňa a patrí k jednému stromu. Takže človek so svojou dušou je ako list na strome. Je súčasťou niečoho väčšieho, každý je rovnako potrebný a rovnako jedinečný.
Jediný, kto má k tomuto celému odpor je ego, pretože sa chce cítiť jedinečné a to sa môže iba vtedy ak žije v ilúzií oddelenosti. Ego sa necíti byť súčasťou niečo väčšieho a už vôbec si nechce pripustiť, že nevlastní ostatné časti duše, že ich nedokáže ovládať a nemá nad nimi moc. Ego chce, aby všetky tzv. minulé životy boli jeho ale nie sú. Ego chce mať vplyv na vyššie ja a naddušu ale nemá. Ego chce hľadať spriaznenú dušu, karmický vzťah alebo dvojplameň ale ho nenájde. Ego neprijíma žiadne takéto informácie, pretože to ho rozpúšťa. Pri predstave, že je súčasťou niečo väčšieho, že nikto nie je sám a oddelený a že nemá absolutne žiadny prístup k týmto súčastiam ho desí. Cíti sa nepotrebné a vydané napospas. Ego nie je zlé, ego je potrebné pre život v ilúzií oddelenosti. Problém je, že pri postupe do vyšších úrovní vedomia (tzv. dimenzií) sa prirodzene úroveň oddelenosti znižuje až úplne zanikne. Individuálne vedomie sa mení na kolektívne vedomie a to potom na jednotné vedomie. Ľudia, ktorí nie sú pripravení prijať predstavu, že sú individuálnym prejavom kolektívneho vedomia, skupiny duší či nadduší budú mať k tomuto veľký odpor.
Čo sa týka literatúry nemôžem odporučiť nič konkrétne, pretože tieto informácie sa skladajú postupne z množstva zdrojov a overujú sa cez tvoje srdce. Takže ty si potrebuješ cez seba naciťovať, kde máš ktoré informácie hľadať, pretože každý potrebuje ísť svojou cestou a svojim tempom. Pri nerozvážnom pátraní hrozí kríza identity a nepripravený človek nie je schopný niektoré informácie stráviť. Preto ak chceš pátrať, daj si požiadavku Vesmíru, nech ťa nasmeruje na také zdroje informácií, ktoré sú momentálne pre teba najvhodnejšie.
Tak isto si treba uvedomiť, že s úrovňou vedomia sa mení aj vzťah k daným informáciám. Na nižšej úrovni vedomia keď vibruješ s konceptom dvojplameňov tak je pre teba pátranie v tejto téme dôležité, no akonáhle postúpiš ďalej, tento koncept zanecháš, pretože si pochopil dôležité veci a to, že žiadny dvojplameň nie je potrebný a nehľadá sa mimo teba v inom tele ale vo tebe vo vnútri. Na ďalšej úrovni potom napr. pátraš po svojom hviezdnom pôvode, čo je tiež dôležitou súčasťou tvojho objavovania ale tam to nekončí. Po prekonaní tohto konceptu ideš ďalej v pátraní po otázke kto som a prečo som tu. Je v poriadku nejakú dobu veriť alebo narábať s niektorými konceptami či teóriami a informáciami. V danej dobe ti majú pomôcť niečo pochopiť a posunúť sa ďalej. No nie sú tu na to, aby si v tom uviazol 10 a viac rokov. Ak máš pocit, že si sa ocitol v slepej uličke, je čas opustiť staré koncepty a vydať sa ďalej.
Minulé či budúce životy sú v skutočnosti paralelné životy, nie sú tvoje ale tvojho vyššieho ja, ktoré je rozdelené na viac duší. Duše a vyššie ja je zasa súčasťou nadduše, čiže väčšej skupiny duší. Neznamená to, že si ako človek neúplný a potrebuješ hľadať na doplnenie ďalšie svoje súčasti. Ale to ani neznamená že tzv. minulé životy sú tvoje (tvojej súčasnej inkarnácie), sú to len iné životy tvojho vyššieho ja alebo nadduše.
Vyššie je uvedené, že hlavných častí duše je 64. Dôležité slovo je to hlavný, pretože hlavné časti sa ďalej môžu deliť na vedľajšie. Energia vyššieho ja alebo nadduše sa vetví. Predstavt si to ako strom. Jeden kmeň má mnoho hlavných vetví a tie sa ďalej delia na vetvičky a halúzky. List na jednej vetvičke predstavuje konečný produkt duše teda človeka. Je to samostatný list, na samostatnej halúzke takže môže mať dojem oddelenosti, ale stále je súčasťou väčšej vetvy, ktorá vychádza z jedného kmeňa a patrí k jednému stromu. Takže človek so svojou dušou je ako list na strome. Je súčasťou niečoho väčšieho, každý je rovnako potrebný a rovnako jedinečný.
Jediný, kto má k tomuto celému odpor je ego, pretože sa chce cítiť jedinečné a to sa môže iba vtedy ak žije v ilúzií oddelenosti. Ego sa necíti byť súčasťou niečo väčšieho a už vôbec si nechce pripustiť, že nevlastní ostatné časti duše, že ich nedokáže ovládať a nemá nad nimi moc. Ego chce, aby všetky tzv. minulé životy boli jeho ale nie sú. Ego chce mať vplyv na vyššie ja a naddušu ale nemá. Ego chce hľadať spriaznenú dušu, karmický vzťah alebo dvojplameň ale ho nenájde. Ego neprijíma žiadne takéto informácie, pretože to ho rozpúšťa. Pri predstave, že je súčasťou niečo väčšieho, že nikto nie je sám a oddelený a že nemá absolutne žiadny prístup k týmto súčastiam ho desí. Cíti sa nepotrebné a vydané napospas. Ego nie je zlé, ego je potrebné pre život v ilúzií oddelenosti. Problém je, že pri postupe do vyšších úrovní vedomia (tzv. dimenzií) sa prirodzene úroveň oddelenosti znižuje až úplne zanikne. Individuálne vedomie sa mení na kolektívne vedomie a to potom na jednotné vedomie. Ľudia, ktorí nie sú pripravení prijať predstavu, že sú individuálnym prejavom kolektívneho vedomia, skupiny duší či nadduší budú mať k tomuto veľký odpor.
Čo sa týka literatúry nemôžem odporučiť nič konkrétne, pretože tieto informácie sa skladajú postupne z množstva zdrojov a overujú sa cez tvoje srdce. Takže ty si potrebuješ cez seba naciťovať, kde máš ktoré informácie hľadať, pretože každý potrebuje ísť svojou cestou a svojim tempom. Pri nerozvážnom pátraní hrozí kríza identity a nepripravený človek nie je schopný niektoré informácie stráviť. Preto ak chceš pátrať, daj si požiadavku Vesmíru, nech ťa nasmeruje na také zdroje informácií, ktoré sú momentálne pre teba najvhodnejšie.
Tak isto si treba uvedomiť, že s úrovňou vedomia sa mení aj vzťah k daným informáciám. Na nižšej úrovni vedomia keď vibruješ s konceptom dvojplameňov tak je pre teba pátranie v tejto téme dôležité, no akonáhle postúpiš ďalej, tento koncept zanecháš, pretože si pochopil dôležité veci a to, že žiadny dvojplameň nie je potrebný a nehľadá sa mimo teba v inom tele ale vo tebe vo vnútri. Na ďalšej úrovni potom napr. pátraš po svojom hviezdnom pôvode, čo je tiež dôležitou súčasťou tvojho objavovania ale tam to nekončí. Po prekonaní tohto konceptu ideš ďalej v pátraní po otázke kto som a prečo som tu. Je v poriadku nejakú dobu veriť alebo narábať s niektorými konceptami či teóriami a informáciami. V danej dobe ti majú pomôcť niečo pochopiť a posunúť sa ďalej. No nie sú tu na to, aby si v tom uviazol 10 a viac rokov. Ak máš pocit, že si sa ocitol v slepej uličke, je čas opustiť staré koncepty a vydať sa ďalej.
Je to ako dieťa, ktoré verí, že darčeky na Vianoce nosí Ježiško alebo Santa Klaus. V určitom veku pochopí, že to nie je pravda, a že darčeky nosia rodičia. Neskôr už darčeky nepotrebuje dostávať, pretože to nie je na Vianociach to najdôležitejšie. A potom oveľa neskôr pochopí, že vlastne aj celý koncept Vianoc je nepodstatný a funguje iba do určitej úrovne vedomia. Takto je to so všetkým. Určité teórie, koncepty a pravdy fungujú v určitom rozmedzí vibrácií a buď s tebou ešte nerezonujú a teda im nechápeš a neprijímaš ich, alebo s tebou už nerezonujú a teda nie sú pre teba už potrebné a dôležité. V určitých prípadoch skostnatelé myslenie, ktoré ťa ďalej obmedzuje a brzdí už ti môže dokonca aj škodiť. Takže smer, metóda, prax, informácia či životný štýl, ktorý ti kedysi pomohol, ti neskôr už v najlepšom prípade nepomáha a v najhoršom prípade ti škodí. A vtedy nastáva čas sa pustiť. To je tá slávna veta: nechaj to odísť. Pusti tú predstavu, tú myšlienku, ten koncept a vydaj sa hľadať ďalšie.
Komentáre
Zverejnenie komentára