FALOŠNÁ SEBAHODNOTA

Akú nízku sebahodnotu musí mať človek, ktorý na to, aby sa cítil hodnotne, potrebuje znížiť hodnotu druhých neoprávnenou kritikou, zosmiešňovaním, ponižovaním či ohováraním?

Poznáme to každý. Ona je taká onaká maková. Je to hrozné. Ako dobre, že ja taká nie som. (Zvýšila som si hodnotu porovnávaním sa s niekým “horším” odomňa.)

Ach, ako si to mohol spraviť takto? Ja by som to urobila lepšie. Hocikto by to urobil lepšie. Si nemožný niktoš. (Zvýšila som si hodnotu na úkor niekoho druhého.)

Táto pesnička, tento film, tento obraz, toto video je otrasné. Ten seriál nestojí za nič… (Nič netvorím, o nič sa nesnažím, nikam sa neposúvam, ale aby som sa necítila tak neschopne, skritizujem prácu druhých, ktorí niečo robia a sú aktívni. Najlepšie anonymne a online.)

Sú to zlodeji, darmožráči, podvodníci, klamári… (Sám mám chyby, kvôli ktorým mám pocit nízkej hodnoty, ale isto mi pomôže ak budem poukazovať na chyby druhých a moralizovať. Najlepšie ak to budem smerovať na politikov a celebrity.)

A takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Takto sa efektívne hodnota nezvyšuje. Namiesto zvyšovania vlastnej hodnoty len imaginárne znižujeme hodnotu druhých. Pekná iluzórna pasca.

Ako sa teda vlastná hodnota zvyšuje?

Odstraňovaním toho, čo nám nedovoľuje vidieť našu reálnu hodnotu.
Prijatím seba samého.
Spísaním si pozitívnych vlastností, ktoré máme.
Sústreďovaním na to, čo všetko sme dokázali namiesto toho, kde sme chybovali.
Rozvíjaním koníčkov a talentov.
Sebastarostlivosťou.
Robením toho, čo nás teší a napĺňa.

Svoju vlastnú hodnotu nemusíme nikomu druhému dokazovať, obhajovať sa či ospravedlňovať svoje nedostatky. Svoju vlastnú hodnotu neodvodzujeme od hodnoty, ktorú nám prisudzujú druhí ľudia. Zvyšovanie vlastnej hodnoty ide ruka v ruke so zvyšovaním sebalásky a sebaúcty. Kto sa naozaj ľúbi, vníma svoju hodnotu.