Znamená šťastie mať všetko?

Vnímať šťastie ako zhmotnenie všetkých našich túžob a vášní a predovšetkým pojímať ho iba sebastredným spôsobom znamená zamieňať skutočnú túžbu po vnútornom naplnení za obyčajnú utópiu, ktorá nevyhnutne vedie k frustrácií. Myslieť si to, znamená len vnímať slepú vôľu ega, ktoré by si prialo, aby všetko na svete bolo k obrazu jeho túžob. Aj keby teoreticky bolo uspokojenie všetkých našich vrtochov možné, neviedlo by to k šťastiu, ale len k ďalším túžbam, alebo dokonca k ľahostajnosti, znechuteniu alebo depresií. 

Prečo k depresií? Pretože pokiaľ sme žili v predstave, že uspokojenie všetkých našich túžob nás urobí šťastnými, začneme v prípade, že táto stratégia zlyhá, pochybovať o samotnej existencií šťastia. Ak mám všetko a predsa nie som šťastný, potom je nemožné šťastie dosiahnuť. Tu jasne vidíme, koľko ilúzií si môžeme robiť o samotných príčinách šťastia. Ak sa nám totiž nedostáva vnútorného mieru a múdrosti, nemáme nič, čo by nás k nemu doviedlo. V neustálom kolotoči nádejí a pochybností, vzrušenia a nudy, túžby a omrzenosti je ľahké premrhať nevedomky kúsok po kúsku celý svoj život - hnať sa do všetkých strán a nedostať sa vôbec nikam. Šťastie je stavom vnútornej realizácie, nie stavom naplnenia nekonečného množstva túžob smerujúcich navonok. 

úryvok z Knihy o štěstí od Matthieu Ricard