NÚTENIE SA AKO NÁSTROJ SEBATRÝZNENIA

Ak sa nútime do niečoho, čo s nami neladí, ubližujeme si. Sebaláska je, že robíme, čo cítime, čo chceme a čo je prospešné pre nás aj pre druhých. Ak sa nútime robiť niečo, čo si myslíme, že je prospešné, ale nie je, tak to je prejav sebanenávisti.

Rozum - Cibuľa je zdravá, nútim sa ju jesť, je mi z nej zle.
Duša - Tekvica je zdravá, chcem ju jesť, cítim sa po nej dobre.

Rozum - Je to otec mojich detí, musím s ním ostať aj keď viem, že ma nemiluje a má pomer s inou ženou.
Duša - Chcem byť slobodná a žiť s niekým, kto ma miluje bezohľadu na to, či spolu máme deti alebo nie.

Rozum - Musím behať, pretože jedine tak schudnem, aj keď ma po behu bolí celé telo a chrbtica trpí.
Duša - Chcem sa prechádzať a cvičiť jemné cviky po ktorých sa cítim dobre a nezaťažujú ma.

Takýchto musím a mala by som je veľa. Samozrejme, že niekedy musíme niektoré veci urobiť, premôcť sa. Ale ak to robíme príliš často, ak prevažuje musím nad chcem, tak sme sa stali otrokmi svojho ega, programovania a chybných presvedčení.

V skutočnosti nemusíme takmer nič. Sme tu na to, aby sme našli, čo chceme robiť a robili to. Nie sme tu na to, aby sme sa nútili robiť niečo lebo sa to má, lebo je to tradícia, lebo je to bežné.

Nie, nemusíme mať vysokú školu, nemusíme si založiť rodinu, nemusíme sa starať o toxických ľudí, nemusíme sa pretvarovať, nemusíme byť dokonalí, nemusíme…
Nemusíme takmer nič.

To, že to tak robili naši rodičia alebo starí rodičia neznamená, že to tak musíme robiť aj my. Nič nemusíme, ak nechceme. Niečo musieť, je jedno z najväčšich mentálnych väzení, do ktorého sme sa uvrhli a od ktorého máme kľúče my sami.

Takže keď sa vám niečo protiví, keď sa vám niečo nechce, keď vám to ubližuje, opýtajte sa sami seba, naozaj to musíte robiť presne tak? Alebo musíte to vôbec robit?