KNIŽNICA MINULÝCH ŽIVOTOV POZEMSKÝCH I MIMOZEMSKÝCH - 11. príbeh (na pokračovanie)

Uväznená v rúchu – purpurový hriech

Zasa on

No v každom prípade, v to krásne sviatočné dopoludnie som ešte nič netušila. Bolo to len týždeň po tom ako som vstúpila do kláštora a absolútne som si nevedela zvyknúť na pevný a stereotypný režim. Všetko mi pripadalo také nudné, chladné, odmerané a bez citu. Preto som bola rada, že počas sviatku sa aspoň trochu narušila naša každodenná rutina. Navyše ten deň mal bol výnimočný aj tým, že vyhlásili nového biskupa. Ten starý totiž pár dní predtým zomrel. Nikto to nečakal, pretože ešte nebol taký starý a ani chorý. Okolnosti jeho smrti sú trochu záhadné. Jedného dňa náhle zmizol a nikto nevedel, kam sa podel. Najskôr si všetci mysleli, že sa len vybral na meditatívnu prechádzku do hory, ako to rád robieval, ale keď sa ani po niekoľkých dňoch nevracal, začali po ňom intenzívne pátrať. Našli ho až o týždeň -  utopeného v studni.

Ako sa tam dostal? Čo tam robil? Bola to nehoda? Tieto otázky trápili všetkých, ale keďže sa nenašli žiadny svedkovia, ktorí by dosvedčili, čo sa stalo, prípad sa uzavrel ako nehoda a začalo sa riešiť jeho nástupníctvo. Kandidátov nebolo veľa, no i tak bolo pre všetkých veľkým prekvapením, že zvolili toho najmladšieho. Nie že by bol vek tým najpodstatnejším kritériom, ale predpokladá sa, že starší ľudia sú skúsenejší a kompetentnejší zastávať vysoké funkcie. V tomto prípade však išlo o protekciu. Kandidát pochádzal z veľmi vplyvnej a ambicióznej šľachtickej rodiny.

Našťastie som stála takmer úplne vzadu v rohu, takže nikto nevidel ako sa mi podlomili kolená, keď som ho uvidela ako kráča uličkou. To predsa nie je možné, to nemôže byť on! Ale áno, je to on. I keď som ho roky nevidela, som si istá, že je to on. Poznám tie nebesky modré oči, svetlé vlasy a výraznú bradu.