KNIŽNICA MINULÝCH ŽIVOTOV POZEMSKÝCH I MIMOZEMSKÝCH - 10. príbeh (na pokračovanie)
Uväznená v rúchu – purpurový hriech
Kláštorná história
Pred niekoľkými storočiami bol v neďalekých lesoch objavený liečivý prameň, o ktorom sa hovorilo, že dokázal zázračne vyliečiť takmer akúkoľvek chorobu duše i tela. Pútnikov stále pribúdalo a to pomohlo tunajšej osade sa rozrásť až na mesto. Po tom čo sa rozšírila legenda o tom, že sa pri prameni zjavuje Panna Mária sa na toto miesto zamerala aj cirkev a postupne tu bol založený mužský aj ženský kláštor. Nápory veriacich už miestne malé kostoly nestíhali, a preto dali postaviť katedrálu a mesto sa tak stalo sídlom biskupa. Katedrála bola vysvätená na počesť sv. Michala, a preto sa v tomto období v meste konal každoročný jarmok, teda výročný trh.
Počas osláv sviatkov alebo jarmokov mávame najviac práce v špitáli, pretože vysoká koncentrácia ľudí spôsobuje rýchlejšie šírenie chorôb a taktiež nezriadené jedenie a pitie alkoholických nápojov urobí svoje. Okrem toho sa v podguráženom stave udeje množstvo úrazov alebo bitiek, takže nechýbajú ani bodné a rezné rany. No i tak mám ten ruch najradšej. Vtedy sa od príležitostných pocestných dozvedáme najviac správ z blízkeho ale aj ďalekého okolia. Ak si niekto myslí, že múry kláštora tvoria nepreniknuteľnú bariéru od života tam vonku, tak sa pekne mýli. Áno, pripúšťam, že existujú aj také miesta, kde mnísi alebo mníšky žijú takmer úplne izolovaní od okolitého sveta, ale v prípade našich rehoľných sestier to neplatí. Nie sme sebestačné a množstvo potravín a liečiv si musíme chodiť kupovať na miestne trhy a tam prichádzame do kontaktu s ostatnými ľuďmi. Taktiež máme dovolené navštevovať katedrálu sv. Michala počas slávenia cirkevných sviatkov.
Počas osláv sviatkov alebo jarmokov mávame najviac práce v špitáli, pretože vysoká koncentrácia ľudí spôsobuje rýchlejšie šírenie chorôb a taktiež nezriadené jedenie a pitie alkoholických nápojov urobí svoje. Okrem toho sa v podguráženom stave udeje množstvo úrazov alebo bitiek, takže nechýbajú ani bodné a rezné rany. No i tak mám ten ruch najradšej. Vtedy sa od príležitostných pocestných dozvedáme najviac správ z blízkeho ale aj ďalekého okolia. Ak si niekto myslí, že múry kláštora tvoria nepreniknuteľnú bariéru od života tam vonku, tak sa pekne mýli. Áno, pripúšťam, že existujú aj také miesta, kde mnísi alebo mníšky žijú takmer úplne izolovaní od okolitého sveta, ale v prípade našich rehoľných sestier to neplatí. Nie sme sebestačné a množstvo potravín a liečiv si musíme chodiť kupovať na miestne trhy a tam prichádzame do kontaktu s ostatnými ľuďmi. Taktiež máme dovolené navštevovať katedrálu sv. Michala počas slávenia cirkevných sviatkov.
A práve tam sa to všetko začalo. Kiež by som vtedy vedela to čo viem dnes, určite by som si dávala väčší pozor na to, čo robím. Ale život je nepredvídateľný a možno práve to ho robí takým zaujímavým. Keby sme vedeli o všetkých radostiach i strastiach dopredu, bola by to veľká nuda. Takto vieme, že vo fyzickom tele strávime len obmedzený čas a je na nás ako s tým naložíme. Avšak práve tie najťažšie chvíle v živote nás nútia napredovať a meniť sa k lepšiemu. Prežila som obrovskú bolesť, ktorá sa slovami ani nedá opísať, ale práve vďaka tejto bolesti som našla v sebe silu zmeniť sa, aby som už bola iný človek ako ten, ktorý trpí. Dostať sa z najhlbšie dna je tá najlepšia motivácia sa zmeniť a niečo nové naučiť. Čo by to bol za život, ak by sme zažívali len samé príjemné okamihy? A ako by sme vedeli, že sú príjemné, ak by sme ich nemali s čím porovnať?
Komentáre
Zverejnenie komentára