VNÚTORNÁ RODINA

Jedným z našich prvotných strachov je strach z opustenia. Preto sa veľmi skoro učíme, ako získať tri veci: pozornosť, náklonnosť a uznanie. Prídeme na to, čo máme robiť a kým sa máme stať, aby sme uspokojili vlastné potreby. Myslíme si, že ich musíme robiť, aby nás druhí milovali.

 
Až pričasto nás zväzujú očakávania, presvedčenia, že musíme plniť určitú úlohu alebo funkciu. Častokrát a to hlavne v detstve dostávame rôzne nálepky, že sme takí, onakí, makoví. Nálepka však nie je identita. Je to maska. Je to väzenie. Namiesto toho, aby sme sa obmedzovali na jednu rolu alebo verziu seba samých, je dobré priznať si, že každý máme v sebe celú rodinu. Je v nás detinská časť, ktorá chce všetko hneď, rýchlo a jednoducho. Je v nás detská časť - zvedavá slobodná myseľ, ktorá sa dokáže riadiť chvíľkovými rozmarmi, inštinktmi a túžbami bez posudzovania, strachu a hanby. Máme v sebe aj dospievajúceho, ktorý rád flirtuje, riskuje a testuje hranice. Je v nás rozumný dospelý, ktorý si veci vždy premyslí, plánuje, vytyčuje ciele a navrhuje, ako ich dosiahnuť. A máme v sebe dvoch rodičov: starostlivého a desivého. Jeden z nich je láskavý, milujúci a starostlivý. Druhý prichádza so zvýšeným hlasom a vztýčeným prstom so slovami: "mal by si, musíš, je potrebné" atď.

Potrebujeme, aby celá táto rodina tvorila jeden celok. A keď je dieťa slobodné, táto rodina funguje vyvážene ako jeden tím. Všetci sú vítaní, nikto nechýba, nikto nie je umlčaný a nikto nekomanduje. Keď ste slobodní, preberáte zodpovednosť za to, že ste tým, kým naozaj ste. Uvedomujete si mechanizmy zvládania a vzorce správania, ktoré ste si osvojili v minulosti s cieľom uspokojiť svoje potreby. Nadväzujete kontakt s tou časťou svojho ja, ktorej ste sa museli vzdať a znovu chcete byť plne sami sebou, čo ste v minulosti nemohli. Zbavte sa zlozvyku opúšťať sa a popierať sám seba.