KNIŽNICA MINULÝCH ŽIVOTOV POZEMSKÝCH I MIMOZEMSKÝCH - 7. príbeh

Z centrálnej knižnice plejádskeho Alcyonu prichádzajú rôzne úryvky príbehov, ktoré ľudia zažili počas svojich rôznych životov na Zemi i mimo nej. Tieto archetypálne príbehy sa mohli diať hocikomu a na hocijakých miestach v kozme, preto nikde neuvádzam konkrétne mená postáv ani lokalít. Príbehy vám majú pomôcť rozpomenúť si na vlastné spomienky podobných udalostí, ktoré ste mohli zažiť kdekoľvek a kedykoľvek. Jednotlivé príbehy môžu medzi sebou súvisieť a nadväzovať alebo aj nemusia. Príbehy budú uverejňované postupne každý týždeň, aby ste mali čas ich spracovať a spomenúť si na vlastné detaily, ktoré sa vás nejakým spôsobom týkajú. Už ich iba čítaním sa vám otvoria portály k vlastným príbehom.

Príbeh siedmy:
Naše rodiny boli odnepamäti znepriatelené. Už len z princípu. Ja som bol z urodzenej a bohatej rodiny a ona z obyčajnej pracujúcej triedy. No mne to bolo jedno. Hneď ako som ju spoznal, som sa do nej zamiloval. Celé roky ju tajne obdivujem, ale neodvážil som sa na viac ako len pár úctivých pozdravov keď nás nikto z rodiny nevidel. Vždy na mňa prekvapene pozrela a neveriacky pokrútila hlavou. Posledné razy som ale zbadal pri jej odzdravení náznaky úsmevu. To je pokrok. Dodalo mi to novú nádej. Bolo to v deň osláv nášho kráľa. To je vždy sviatok a veľká oslava. Naša rodina tento rok dostala tú česť robiť patronát nad touto akciou a jej rodina dostala za úlohu obstarať občerstvenie a obsluhu. Všetko išlo hladko až do jedného momentu. Keď mala prísť kráľovská rodina na pódium na námestí, došlo k pokusu o atentát a vybuchla bomba. Kráľovskej rodine sa nestalo nič, no pri výbuchu zomrelo niekoľko ľudí. Medzi nimi aj členovia našich rodín. Ja som prišiel o starého otca a ona prišla o matku. Bolo to strašné nešťastie. Hneď po výbuchu som utekal k nej a snažil sa jej pomôcť matku oživiť ale márne.
Pomáhal som s oboma pohrebmi a vybavil som pre jej rodinu obrovské odškodné. Moja rodina o tom ani netušila. Neschválili by to. Ale bolo mi to jedno. Stretával som sa s ňou tajne. Ako veľmi som bol zamilovaný som stratil ostražitosť a nevšimol som si, že matka na mňa nasadila špióna, aby zistil kam tak často odchádzam a s kým sa stretávam. Zavolala si ma a pohrozila mi, že ak s tým neprestanem, povie to otcovi. Povedal som jej, že nech to povie komu chce, pretože už sme zasnúbení a nikto ma od toho neodhovorí. Čakal som, že na mňa začne kričať a zavolá aj zvyšok rodiny, no namiesto toho len smutne zvesila plecia a vzdychla.
Svadba sa konala v tajnosti, no nemal som to srdce ju pred matkou zatajiť a tak som ju pozval. A to asi bola chyba. Ona to totiž všetkým rozhlásila a na tajný obrad, určený len pre pár ľudí sa dovalila cela naša i snúbenicina rodina. Onemel som od strachu. Teraz sa určite všetko pokazí, naše rodiny sa opäť začnú hádať a všetko pokazia. Ako veľmi som sa mýlil. Otec sa rozplakal a povedal, že jediné, čo chce, je aby sme boli šťastní. Keď to videl jej otec, tiež sa rozplakal a s mojim otcom si podali ruky na znak zmierenia. Vojnová sekera bola zakopaná. Láska prekonala nenávisť a spojila nespojiteľné. Bol to môj najšťastnejší deň. Teda skoro najšťastnejší. Ten najšťastnejší prišiel 9 mesiacov po svadobnej noci, keď sa nám narodili dvojičky. Dievčatko a chlapec.