Príbeh s poučením - Možno áno, možno nie

Príbeh z budhistického kláštora:

V jednom čínskom mestečku žije múdry starý muž so svojim dospelým synom. Vedľa nich býva ukecaný sused. Múdry muž so synom sa starajú o malú farmu, tvorenú niekoľkými ryžovými políčkami. S ich obhospodárovaním im pomáha tiež kôň. 

Kôň jedného dňa z ohrady utečie a vydá sa do lesa. Výrečný sused strčí nos cez plot a narieka: "To snáď nie! Včera ste mali koňa a teraz už nemáte žiadneho. Ako si bez tohto jediného zvieraťa na farme poradíte? Taká smola!" Múdry sedliak mu odpovie výrazom Mai nae, čo znamená že "to nie je také isté" alebo "možno áno, možno nie."

O pár dní neskôr sa kôň sám od seba z lesa vráti. Privedie so sebou dva divoké kone, s ktorými sa spriatelil. Všetci traja vbehnú veselo a poslušne do ohrady. Sedliak za nimi zavrie závoru a vidí, že výrečný sused opäť strká hlavu cez plot. "No teda! Včera ste nemal žiadneho a dneska máte hneď tri kone - také šťastie." Múdry sedliak mu odpovie: "Možno áno, možno nie."

Zanedlho nastane čas divoké zvieratá skrotiť, osedlať ich. Úlohy sa ujme sedliakov syn. Nešťastne však z koňa spadne a zlomí si nohu. Výrečný sused to všetko vidí a komentuje: "No to snáď nie! Váš jediný syn, jediný koho máte na výpomoc na farme. Teraz, keď si zlomil nohu, vám na poli nič platný nebude. Toľká smola." Sedliak odpovie: "Možno áno, možno nie."

O pár dní neskôr sa na kopci vynoria prápory cisárskej armády a zamieria k mestečku. Na hraniciach s Mongolskom sa rozhorela vojna, vojaci preto verbujú všetkých mužov v bojaschopnom veku a odvádzajú ich do bitky proti Mongolom. Samozrejme okrem syna starého sedliaka, ktorý má zlomenú nohu. Ten smie v mestečku ostať. Opäť sa vynorí sused a vyhlási: "Pozrime sa na to. Všetci ostatní prišli o synov a mnohí z nich sa nikdy už nevrátia. Ale vám ten váš zostal. Také šťastie!" A sedliak na to: "Možno áno, možno nie."

Sedliak neverí okamžitým úsudkom, či je tá či oná udalosť v živote dobrá alebo zlá. Pokiaľ si zachováme odstup, získame tým slobodu aj určitú múdrosť. Stačí si uvedomiť, že toho o budúcnosti vlastne vieme príliš málo na to, aby sme dokázali skutočnosť pravdivo odlíšiť od obyčajných domnienok.