INÝ POHĽAD NA REPTILIÁNOV

O reptiliánoch/drakoniánich je toho napísaného veľmi veľa a väčšina z toho sú v skutočnosti hlúposti. Poďme sa na to pozrieť z trošku odlišnej perspektívy.

Reptilianská DNA pôvodne pochádza z Lýry a Vegy, tak ako aj cicavce a vtáky. Potom sa rozšírila do rôznych častí vesmíru, kde bola geneticky upravovaná a vzniklo viac rôznych druhov plazov – rozmnožujúcich sa vajíčkami alebo rozmnožujúcich sa rodením. Plazy a plazovité bytosti nie sú ani dobré ani zlé. Proste sú. Každý z nich má svoj vlastný príbeh. Otázka teda znie.

Prečo odvšadiaľ počúvame príbehy o zlých reptiliánoch?
Odpoveď je v našom mozgu. Konkrétne v jeho najstaršej časti, ktorá pochádza z plazej DNA a táto časť mozgu reguluje pocit strachu. Reptiliáni teda reprezentujú náš najprvotnejší strach. Pri konfrontácií človeka s reptiliánom sa táto časť mozgu aktivuje a my prežívame strach. Tento proces je iba nastavená ilúzia. Je to totiž bariéra, ktorú musíme prekonať na ceste k vzostupu. Cez reptiliánov sa konfrontujeme so svojim strachom v kolektívnej psychike ľudstva a to nám pomáha sa posúva vpred.

Teraz sa pozrieme na ich pozitíva a negatíva. Ich pozitívny prínos je trochu paradoxný – ich kapacita pre lásku je obrovitánska. Keď sa reptilián stretne s človekom bez predsudkov a bez strachu, prejaví svoju láskavú stránku. Ak si to chcete zažiť tak choďte napr. do zoo a pozerajte sa do očí korytnačke alebo jašterici, či inému plazovi. Nepristupujte k nemu so strachom, odporom alebo nenávisťou.
A vtedy to pocítite. Ich láska je naozaj mocná. Ich negatívnou stránkou je že sú veľmi reaktívni a na človeka, ktorý má uzavreté srdce plné strachu alebo agresie potom reagujú aj oni agresívne alebo obranne. Je to ich obranný mechanizmus, chrániť sa pred negativitou druhých. Vyvinutejšie druhy reptiliánov sa ale učia túto svoju automatickú reakciu zastaviť a nevybuchnúť hneď do agresie a obrany ak sa stretnú s negatívnym človekom.

Ako druh budú ľudia dovtedy produkovať strašidelné príbehy o zlých reptiliánoch až dokým nebudú ľudia ochotní ísť do svojich najhlbších prvotných strachov a rozpoznať v nich odraz ich reality. A z tohto dôvodu nám reptiliáni preukazujú veľký dar, pretože nám nastavujú zrkadlo o našej vlastnej temnote, ktorá čaká na spracovanie. Pomáhajú nám posunúť sa za ilúzie strachu a to vedie k oslobodeniu.

Pretože ľudia majú strach zo života a z emócií, ktoré prežívajú, reptiliáni nám ukazujú ako tento strach ovládnuť (oni to už zvládli) a zmajstrovať tak fyzickú realitu, aby sme sa ako druh mohli posunúť do vyšších dimenzií.
Reptiliáni prevažne žijú už vo štvrtej alebo piatej dimenzií ale stále existuje dosť tých, ktorí žijú v trojdimenzionálnom svete ako ľudia. No nie sú naši nepriatelia. Najväčším nepriateľom človeka, je totiž sám človek.