Príbeh o vzniku z pohľadu Bohyne

Ja som.

Ale kto som?

Čo som?

Kde som?

Som všade a všetkým.

Je to úžasný stav byť vo všetkom, no zároveň tomu celkom nerozumiem a niečo tomu chýba.

Ako mi môže niečo chýbať ak som všetkým?

Nerozumiem tomu, ale chcem to preskúmať. 

V tom mi napadne, že ak sa chcem spoznať, potrebujem zrkadlo. Niekoho, kto je ako ja.

A v tom sa to stalo. Po krátkej veľmi intenzívnej a bolestivej chvíli som sa pozerala na niečo, alebo niekoho. Ale nebola som to ja.

Bol to on. Kto to je? Ako to, že je podobný ale iný ako ja?

Ja som teraz ona. On je on. Takže on má niečo, čo ja nemám. 

Toto poznanie ma zarazilo. Ak on má niečo, čo ja nemám, to znamená, že ja už nemám všetko. Nie som všetkým. Chýba mi to, čo má on. Chcem to. Chcem ho. Chcem s ním splynúť a opäť byť všetkým. 

Pozerám na neho a vidím, že aj on túži po mne. Asi mám niečo, čo on nemá. 

Áno, spolu sme dokonalí. Spolu máme všetko. 

Kto si? pýtam sa.

Ja som Boh.

Ty si Boh? A kto som potom ja?

Ty si Bohyňa.

Ja som Bohyňa a on je Boh. Čo to znamená Boh?

Boh je tvorca.

A čo Boh tvorí? chcela som vedieť.

Boh tvorí všetko.

A ako to robí?

Všetko sa tvorí myšlienkou. 

Takže aj nás stvorila myšlienka?

Áno, odpovedá mi Boh.

A kto si tú myšlienku myslel?

To neviem. Boh ostane nachvíľu prekvapený, z toho, že nevie odpovedať.

Ako to, že to nevieš? Veď si Boh. 

To som, ale niečo mi chýba. Možno keby som našiel to, čo mi chýba, bol by som kompletný a vedel by som odpovedať na všetko. Aj na tvoju otázku.

Tak sa teda spojme, prepojme naše sily, a potom dokážeme čokoľvek.

Dobre. Spojme sa. 

Keď sme sa spojili, vydali sme zvuk OHM, a zrazu sme sa cítili úplní a vôbec nás netrápila otázka, kto nás stvoril. Cítili sme taký príval energie, že sme sami chceli tvoriť a nestarali sa, kto stvoril nás. A tak sa stalo.

Zrazu sme tu neboli len my, ja a on. Boli tu s nami ďalší. 

Kto ste? pýtame sa ich.

Sme anjeli, sme tu na to, aby sme chránili a podporovali vaše výtvory. 

Ale veď vy ste naše výtvory. 

Áno, ale my ďalej tvoriť nevieme. Vy môžete ako Boh a Bohyňa vytvoriť niečo, o čo sa budeme my anjeli môcť starať.

Tak sme sa spojili znova. A vznikli z toho ďalší anjeli.

Pýtame sa ich: Ako máme stvoriť niečo iné ako anjelov?

Anjeli odpovedajú: Myšlienkou.

Spojili sme sa teda ešte raz a počas toho sme mali myšlienku, aby sme vytvorili niekoho ako sme my, ale zároveň, aby to neboli anjeli.

Tentokrát sa nám to podarilo. Vytvorili sme naše prvé deti. Tiež to boli tvorcovia. Anjeli sa o nich okamžite začali starať a pomáhali im.

Títo tvorcovia mali takmer neobmedzenú moc a spočiatku ich výtvory boli neskonale krásne a dokonalé. Potom sa však niečo pokazilo.

Naše deti štvalo, že vedia stvoriť takmer čokoľvek, no nemajú moc a právo tvoriť anjelov. To sme mohli robiť iba my. 

Naše deti dostali plán. V tom istom čase aj moja polovica, Boh, dostal nápad. Čo by sa asi stalo, keby sa spojil s niekým iným ako so mnou? 

Jediný s kým sa mohol spojiť boli naše dcéry alebo dcéry našich dcér. A to nakoniec aj urobil.

To, čo pri ich tvorení vzniklo, bolo úplne iné ako anjeli. Boli to démoni, ktorí vznikli z hriechu. Z hriechu, ktorý začal ako nevinná zvedavosť, no skončil ako naše prekliatie. 

Vtedy vznikol chaos a trvá dodnes. A trvať bude dovtedy, kým si všetci zúčastnení neodpustia navzájom i sebe samým. Až vtedy sa všetci budeme môcť navrátiť do Jednoty. 

Ja Bohyňa, som Bohovi aj deťom odpustila. Lebo nebyť ich hriechu a chaosu, nikdy by nevznikol tak obrovský a rôznorodý vesmír plný života. A za to im ďakujem. 

Moja prvotná myšlienka bola, že sa chcem spoznať a nechcem byť sama. A tak sa stalo.