KNIŽNICA MINULÝCH ŽIVOTOV POZEMSKÝCH I MIMOZEMSKÝCH - 4. príbeh
Z centrálnej knižnice plejádskeho Alcyonu prichádzajú rôzne úryvky príbehov, ktoré ľudia zažili počas svojich rôznych životov na Zemi i mimo nej. Tieto archetypálne príbehy sa mohli diať hocikomu a na hocijakých miestach v kozme, preto nikde neuvádzam konkrétne mená postáv ani lokalít. Príbehy vám majú pomôcť rozpomenúť si na vlastné spomienky podobných udalostí, ktoré ste mohli zažiť kdekoľvek a kedykoľvek. Jednotlivé príbehy môžu medzi sebou súvisieť a nadväzovať alebo aj nemusia. Príbehy budú uverejňované postupne každý týždeň, aby ste mali čas ich spracovať a spomenúť si na vlastné detaily, ktoré sa vás nejakým spôsobom týkajú. Už ich iba čítaním sa vám otvoria portály k vlastným príbehom.
Príbeh štvrtý:
Bolo to zakázané, no predsa sme to urobili. Jednak zo zvedavosti, a jednak z lásky. Naše druhy mali zakázané sa páriť, ale nám to bolo jedno. Chcela som dieťa a chcela som ho s ním, aj keď to bolo proti všetkým našim zákonom a zásadám. Každý sme boli z iného druhu, z inej rasy a zmiešané deti sa nesmeli rodiť. A predsa nás nejaká sila ťahala k sebe. A nie len nás. Boli na tom tak viacerí naši rovesníci. A tak sme nedbali zákazov a príkazov a jedna po druhej sme otehotneli s nimi. S mužmi odinakiaľ.
Podarilo sa nám deti vynosiť, no to, čo sa nám narodilo, bolo niečo neuveriteľné. Nič podobné sme predtým nikdy nevideli. Boli sme nadšené, mali sme jedinečné deti, prvé a jediné svojho druhu. No ako sa neskôr ukázalo, bola to chyba. To, čo z nich vyrástlo sa nedalo skrotiť. Boli divokí a nebezpeční. Rástli trojnásobnou rýchlosťou ako ostatné normálne deti. Keď už ich vyčíňanie bolo neúnosné, zhora prišiel príkaz zabiť. Všetkých do jedného, a rodičov potrestať, že také niečo dopustili. Nestihli sme urobiť nič. Jedného po druhom naše zázračné deti zavraždili. A my rodičia, sme sa od žiaľu pomiatli. Na naše duše boli na stáročia uvrhnuté kliatby, aby sme tak skoro žiadne ďalšie deti mať nemohli. Veľmi dlho som nechápala, prečo sa to celé vlastne stalo. Veď nič sa nedeje náhodne a ak nám bolo umožnené mať iné deti, tak niekto tam hore to musel dovoliť. Bol to experiment? Chceli vedieť čo sa stane, a preto do nás vložili túžbu také niečo uskutočniť? A keď to nevyšlo podľa plánov, tak sa ich zbavili a nás potrestali, za zakázanú lásku a zvedavosť? Alebo ten experiment vyšiel až príliš dobre, ale nepáčil sa niekomu inému? Kto vlastne ťahá za nitky tam hore? A akú slobodnú vôľu vlastne máme ak sme sami od seba pocítili takú túžbu, o ktorej sme predtým ani nevedeli, že by sme ju mohli mať? Trvalo mi desaťtisíce rokov spracovať a pochopiť, čo sa vlastne stalo.
Príbeh štvrtý:
Bolo to zakázané, no predsa sme to urobili. Jednak zo zvedavosti, a jednak z lásky. Naše druhy mali zakázané sa páriť, ale nám to bolo jedno. Chcela som dieťa a chcela som ho s ním, aj keď to bolo proti všetkým našim zákonom a zásadám. Každý sme boli z iného druhu, z inej rasy a zmiešané deti sa nesmeli rodiť. A predsa nás nejaká sila ťahala k sebe. A nie len nás. Boli na tom tak viacerí naši rovesníci. A tak sme nedbali zákazov a príkazov a jedna po druhej sme otehotneli s nimi. S mužmi odinakiaľ.
Podarilo sa nám deti vynosiť, no to, čo sa nám narodilo, bolo niečo neuveriteľné. Nič podobné sme predtým nikdy nevideli. Boli sme nadšené, mali sme jedinečné deti, prvé a jediné svojho druhu. No ako sa neskôr ukázalo, bola to chyba. To, čo z nich vyrástlo sa nedalo skrotiť. Boli divokí a nebezpeční. Rástli trojnásobnou rýchlosťou ako ostatné normálne deti. Keď už ich vyčíňanie bolo neúnosné, zhora prišiel príkaz zabiť. Všetkých do jedného, a rodičov potrestať, že také niečo dopustili. Nestihli sme urobiť nič. Jedného po druhom naše zázračné deti zavraždili. A my rodičia, sme sa od žiaľu pomiatli. Na naše duše boli na stáročia uvrhnuté kliatby, aby sme tak skoro žiadne ďalšie deti mať nemohli. Veľmi dlho som nechápala, prečo sa to celé vlastne stalo. Veď nič sa nedeje náhodne a ak nám bolo umožnené mať iné deti, tak niekto tam hore to musel dovoliť. Bol to experiment? Chceli vedieť čo sa stane, a preto do nás vložili túžbu také niečo uskutočniť? A keď to nevyšlo podľa plánov, tak sa ich zbavili a nás potrestali, za zakázanú lásku a zvedavosť? Alebo ten experiment vyšiel až príliš dobre, ale nepáčil sa niekomu inému? Kto vlastne ťahá za nitky tam hore? A akú slobodnú vôľu vlastne máme ak sme sami od seba pocítili takú túžbu, o ktorej sme predtým ani nevedeli, že by sme ju mohli mať? Trvalo mi desaťtisíce rokov spracovať a pochopiť, čo sa vlastne stalo.
Komentáre
Zverejnenie komentára