KNIŽNICA MINULÝCH ŽIVOTOV POZEMSKÝCH I MIMOZEMSKÝCH - 3. príbeh
Z centrálnej knižnice plejádskeho Alcyonu prichádzajú rôzne úryvky príbehov, ktoré ľudia zažili počas svojich rôznych životov na Zemi i mimo nej. Tieto archetypálne príbehy sa mohli diať hocikomu a na hocijakých miestach v kozme, preto nikde neuvádzam konkrétne mená postáv ani lokalít. Príbehy vám majú pomôcť rozpomenúť si na vlastné spomienky podobných udalostí, ktoré ste mohli zažiť kdekoľvek a kedykoľvek. Jednotlivé príbehy môžu medzi sebou súvisieť a nadväzovať alebo aj nemusia. Príbehy budú uverejňované postupne každý týždeň, aby ste mali čas ich spracovať a spomenúť si na vlastné detaily, ktoré sa vás nejakým spôsobom týkajú. Už ich iba čítaním sa vám otvoria portály k vlastným príbehom.
Príbeh tretí:
Náš dom stál na kopci. Zariadený bol v bielo modro zlatej kombinácií. Vo farbách našej rodiny. Každá rodina sa odlišovala farebnými kombináciami a začiatočnými písmenami mien. Deti mali rovnaké začiatočné písmeno mena ako otec.
Matka, ktorá prišla z iného rodu sa volala na C. My s bratom sme sa tak ako otec volali na T. S bratom sme boli dvojičky. Prepojení na všetkých úrovniach. On bol ako božská iskra mužskosti a ja božská iskra ženskosti. Spolu sme tvorili harmonickú jednotu. No prišlo to do bodu, kedy sa rovnováha narušila. Keď nastal čas, aby som si našla ženícha a vydala sa do inej rodiny, brat nebol spokojný s ani jedným kandidátom. Nikto sa mu nezdal dosť dobrý pre mňa. Začal odo mňa ostatných mužov odháňať. Vtedy sme sa prvý krát pohádali. Nechápala som, prečo je tak prehnane ochraniteľský. Bolo to otravné. Nedal mi dýchať. Po čase to nádejných nápadníkov prestalo baviť a nikto už o mňa nejavil záujem, napriek tomu, že som bola z vplyvnej a bohatej rodiny. Matka sa mu snažila dohovoriť, ale márne. Nakoniec zasiahol otec. Dohodol mi sobáš naslepo. Bez nášho vedomia, aby som to ani ja ani brat nemohli prekaziť, až do poslednej chvíle tajil, o koho sa jedná. V jedno ráno ma hneď na svitaní otec vytiahol z postele, hodil mi svadobné šaty nech sa oblečiem a potajme ma odviedol do chrámu, kde sa konal obrad. Môj nastávajúci manžel bol pre mňa úplne neznámy človek a mne sa to ani trochu nepáčilo. Takto by to nemalo byť. Silné vlny emócií, ktoré mnou zmietali sa pochopiteľne preniesli aj na moju dvojičku. Brat hneď vedel koľká bije a okamžite sa rozbehol na kopec do chrámu.
Takto som si svoj svadobný deň teda nepredstavovala. Otec síce svadbu dohodol a vybavil, ale definitívne "áno" za mňa povedať nemohol. Stála som pred ťažkou voľbou. Ak poviem áno, do konca života sa pripútam k mužovi, ktorého vôbec nepoznám. Ak poviem nie, uvrhnem na našu rodinu hanbu a ostanem navždy na ocot. Ak poviem áno, zlomí to bratovi srdce. Ak poviem nie, zlomí to srdce otcovi. A taktiež ženíchovi, na ktorom mi ale pramálo záleží. Ako sa rozhodnem?
Príbeh tretí:
Náš dom stál na kopci. Zariadený bol v bielo modro zlatej kombinácií. Vo farbách našej rodiny. Každá rodina sa odlišovala farebnými kombináciami a začiatočnými písmenami mien. Deti mali rovnaké začiatočné písmeno mena ako otec.
Matka, ktorá prišla z iného rodu sa volala na C. My s bratom sme sa tak ako otec volali na T. S bratom sme boli dvojičky. Prepojení na všetkých úrovniach. On bol ako božská iskra mužskosti a ja božská iskra ženskosti. Spolu sme tvorili harmonickú jednotu. No prišlo to do bodu, kedy sa rovnováha narušila. Keď nastal čas, aby som si našla ženícha a vydala sa do inej rodiny, brat nebol spokojný s ani jedným kandidátom. Nikto sa mu nezdal dosť dobrý pre mňa. Začal odo mňa ostatných mužov odháňať. Vtedy sme sa prvý krát pohádali. Nechápala som, prečo je tak prehnane ochraniteľský. Bolo to otravné. Nedal mi dýchať. Po čase to nádejných nápadníkov prestalo baviť a nikto už o mňa nejavil záujem, napriek tomu, že som bola z vplyvnej a bohatej rodiny. Matka sa mu snažila dohovoriť, ale márne. Nakoniec zasiahol otec. Dohodol mi sobáš naslepo. Bez nášho vedomia, aby som to ani ja ani brat nemohli prekaziť, až do poslednej chvíle tajil, o koho sa jedná. V jedno ráno ma hneď na svitaní otec vytiahol z postele, hodil mi svadobné šaty nech sa oblečiem a potajme ma odviedol do chrámu, kde sa konal obrad. Môj nastávajúci manžel bol pre mňa úplne neznámy človek a mne sa to ani trochu nepáčilo. Takto by to nemalo byť. Silné vlny emócií, ktoré mnou zmietali sa pochopiteľne preniesli aj na moju dvojičku. Brat hneď vedel koľká bije a okamžite sa rozbehol na kopec do chrámu.
Takto som si svoj svadobný deň teda nepredstavovala. Otec síce svadbu dohodol a vybavil, ale definitívne "áno" za mňa povedať nemohol. Stála som pred ťažkou voľbou. Ak poviem áno, do konca života sa pripútam k mužovi, ktorého vôbec nepoznám. Ak poviem nie, uvrhnem na našu rodinu hanbu a ostanem navždy na ocot. Ak poviem áno, zlomí to bratovi srdce. Ak poviem nie, zlomí to srdce otcovi. A taktiež ženíchovi, na ktorom mi ale pramálo záleží. Ako sa rozhodnem?
Komentáre
Zverejnenie komentára