KNIŽNICA MINULÝCH ŽIVOTOV POZEMSKÝCH I MIMOZEMSKÝCH - 1. príbeh

Z centrálnej knižnice plejádskeho Alcyonu prichádzajú rôzne úryvky príbehov, ktoré ľudia zažili počas svojich rôznych životov na Zemi i mimo nej. Tieto archetypálne príbehy sa mohli diať hocikomu a na hocijakých miestach v kozme, preto nikde neuvádzam konkrétne mená postáv ani lokalít. Príbehy vám majú pomôcť rozpomenúť si na vlastné spomienky podobných udalostí, ktoré ste mohli zažiť kdekoľvek a kedykoľvek. Jednotlivé príbehy môžu medzi sebou súvisieť a nadväzovať alebo aj nemusia. Príbehy budú uverejňované postupne každý týždeň, aby ste mali čas ich spracovať a spomenúť si na vlastné detaily, ktoré sa vás nejakým spôsobom týkajú. Už ich iba čítaním sa vám otvoria portály k vlastným príbehom.

Príbeh prvý:

Po tom, čo naša planéta bola zničená a my sme v neorganizovanom chaose nasadali do záchranných lodí sme sa rozpŕchli na všetky možné smery. Našu loď pilotoval vysoký vojenský hodnostár zo susednej galaxie, ktorý bol v službách našej rodiny. Na lodi bol okrem iných so mnou ešte môj otec a jeho brat. Kde bola matka a a môj brat som netušila. Otec sa zamkol vo svojom kajute a v hlbokej depresií nad stratou svojho kráľovstva i rodnej planéty neprijímal k sebe nikoho. Nechcel ani jesť ani piť. Od nervov mu biele vlasy zčernali, rovnako tak i oči mal oveľa tmavšie ako predtým. Prvé dni som sa ho snažila z jeho chmúr vytiahnuť ale márne. Jeho životné svetlo takmer vyhaslo. Bol ako chodiaca mŕtvola.

Na lodi bolo množstvo zranených ľudí a väčšinu dní som teda trávila ich ošetrovaním. Okrem otca mi ďalšou najbližšou rodinou bol otcov brat, môj ujo. Prvé dni nášho úteku strávil v liečivom spánku, pretože ho pri výbuchu črepiny zasiahli do hrude, i keď srdce nepoškodili. Mal šťastie. Keď sa prebral trávila som pri jeho lôžku veľa času. Nosila som mu liečivá, nápoje i jedlo. Ošetrovala som mu rany a dlhé chvíle sme si krátili rozprávaním. Niekedy som mu predčítala z kníh, ktoré sa nám podarilo zachrániť. 

Keďže ani po týždni sa otec stále k ničomu nemal, velenie na lodi prebral jeho brat. Prezrel si mapy a zadal kurz k dvojici hviezd, ktoré sa mu zdali najvhodnejšie. Po ceste ale naplánoval jednu odbočku. Až do poslednej chvíle som netušila, čo chystá. 

Jedného večera si ma zavolal k sebe do kajuty a hovorí: "Tvoj otec nie je spôsobilý sa o teba starať, tvoj brat je nezvestný a na mňa padlo bremeno zabezpečenia tvojho ďalšieho života. Rozhodol som sa teda, že najužitočnejšie bude ak pôjdeš študovať na anjelskú akadémiu."

Ostala som šokovaná. Nestačilo že som prišla o domov i o rodinu, teraz ma navyše posielajú preč od tých pár ľudí, čo mi zostalo. Nechápala som to a bolo mi z toho nanič. Chcú sa ma zbaviť? Som pre nich záťaž? 

Ujo akoby vycítil moje myšlienky a povedal: "Je to pre vyššie dobro nás všetkých. Ideme zakladať nový svet, ktorý musí byť lepší než ten starý a potrebujeme k tomu nové informácie a nápady. Kým tam doštuduješ, my už vybudujeme základy a pomôžeš nám s ďalšími vecami."

Ako to hovoril, podal mi malú kovovú krabičku. Otvorila som ju a v nej bol malý kovový amulet so vsadenými krištáľmi a vyrytými znakmi. Čo to má byť? Dar? Chce ma azda uplatiť šperkom?

"To je monitorovacie zariadenie tvojich životných funkcií a polohy. Nesmieme dopustiť, že prídeme o ďalších ľudí. Musíš to neustále nosiť na sebe a keby sa niečo dialo, budeme vedieť, kde ťa nájdeme."

Aha, takže sledovacie zariadenie. No paráda. 

"So starým domovom zhoreli aj naše staré životy. Už nie si princezná. Dostaneš nové meno a novú identitu. Nie je bezpečné používať tvoju pravú identitu. Vymysli si nové meno aj príbeh kto si, odkiaľ si a prečo tam študuješ."

Nechápavo som na neho pozerala. Prečo to už nie je bezpečné? Kým teraz mám byť? Čo mám robiť? Prišla som nakoniec aj o svoju identitu. Nemám fakt už nič. Bola som zdrvená. Bez rozlúčenia som odišla do svojej kajuty. 

Ostala som dlho sedieť na posteli a snažila sa nájsť nejakú útechu v tom všetkom. A nakoniec som to pochopila. Keď nie som nikto, môžem teda byť hocikto. A začala som si vytvárať novú identitu, ktorú budem od ďalšieho dňa používať.