CELISTVOSŤ NAŠEJ DUŠE

Transformácia seba samého zahrňuje obnovenie celistvosti našej duše a štyroch úrovní tela – éterické, mentálne, emočné a fyzické. Každá duša si v sebe nesie spomienky na to, čo sa jej prihodilo v ostatných životoch – sú to akési pamäťové záznamy, ktoré môže kedykoľvek vyvolať z nevedomia do vedomia. Spomienky, ktoré pochádzajú z vyššieho éterického tela, sú spojené s nadvedomám a obsahujú dokonalú duchovnú predlohu všetkého, čomu je naša duša osudovo predurčená. Spomienky, ktoré pochádzajú z nižšieho éterického tela sa spájajú s podvedomím a nevedomám a sú to karmické záznamy, ktoré môžu byť aj bolestivé a spôsobujúce psychické problémy. A pokiaľ nie je naše nižšie éterické telo prečistené, môže nečistá energia presakovať do podvedomých a nevedomých úrovní našej psychiky, vyčerpávať našu energiu a blokovať našu celistvosť.

Okrem toho je naša psychika ovplyvňovaná aj vzorcami myslenia a cítenia, ktoré sú obsiahnuté v našom mentálnom a emočnom tele. Mentálne telo má slúžiť ako nástroj mysli nášho Vyššieho Ja, ktoré pozná náš hmotný aj duchovný svet. Namiesto toho však niektorí ľudia urobili zo svojho mentálneho tela len obmedzený ľudský intelekt, ktorý prijíma vedenie len z tohto hmotného sveta.

Cieľom nášho emočného tela je prežívať čistú túžbu Boha vyjadrovať jeho prekrásne pocity lásky, pravdy, súcitu a ďalších nádherných emočných stavov. Naše emočné telo však nesie zmes týchto pozitívnych emócií spolu s negatívnymi pocitmi ako je napr. hnev, strach či depresia. Do nášho emočného tela teda niekedy presakujú a prenikajú intenzívne disharmonické pocity z nevedomých a podvedomých úrovní, pretože naše emócie sú vždy úzko spojené s našimi spomienkami. Preto je kľúčovým krokom pri uzdravovaní našej psychiky je prečistenie negatívnych záznamov z tohto aj minulých životov.

Mnoho bolesti pochádza aj z pocitu oddelenosti a nekompletnosti, ktorý sme prvý krát zažili v momente prvotného oddelenia sa od Zdroja. Individuálna oddelenosť je len ilúzia, ktorú potrebujeme prekuknúť. Nie je pravda, že tam vonku máme nejakú ďalšiu časť, ktorá nás dopĺňa, napr. dvojplameň a bez neho sme nekompletný. Ako jedinec sme celistvý a máme v sebe všetky aspekty božskosti, ktoré máme mať. Stačí ich len v sebe objaviť a precítiť. A to pod nánosmi nespracovaných a potlačovaných emócií alebo iných mentálnych blokád a presvedčení.

Pravdou ale je, že duše na úrovni ľudskej skúsenosti potrebujú zrkadlenie v iných jedincoch a preto máme pocit, že potrebujeme nájsť svoju stratenú polovičku alebo dvojplameň či spriaznenú dušu. A častokrát takýchto ľudí aj nachádzame. Nie preto, že nám boli "súdení" alebo že sme s nimi navždy nerozlučne spojení, ale preto, že na našej momentálne ceste nám frekvenčne ponúkajú zrkadlenie, ktoré potrebujeme. Preto môžete mať pocit, že spriaznenosť cítite v rôznych obdobiach s rôznymi ľuďmi. A tak je to v poriadku. Byť spriaznené duše neznamená ostať spolu až do konca života a v každom ďalšom sa znova nájsť a spojiť. Byť spriaznené duše znamená byť ochotní sa navzájom od seba učiť a ťahať sa na ceste vpred dovtedy, dokiaľ to potrebujeme. 

Takže nezmyslené hnanie sa za tou jednou magickou polovičkou, ktorá je na svete jedna jediná a pravá je skôr na škodu ako na úžitok. Ostatní ľudia vám majú v podstate pomôcť túto vašu stratenú polovičku nájsť v sebe samom. To je cesta dvojplameňa. Nájsť oba plamene - mužský a ženský v sebe a spojiť ich do jednoty.