SLOVO O EMÓCIÁCH

To, čo nám spôsobuje bolesť, nie sú nepríjemné pocity samotné, ale náš odpor voči nim. Ľudia sa naučili, že s nimi nie je niečo v poriadku, pretože by „nemali cítiť to, čo cítia“. Ale v skutočnosti je to tak, že by mali cítiť presne to, čo cítia. Majú na svoje pocity dokonale zdravý dôvod a presvedčenie, že s nimi niečo nie je v poriadku, je mylným výsledkom toho, ako boli ich pocity stále znovu spochybňované.

Neustále spochybňovanie našich pocitov je hlavnou príčinou úzkostných stavov. Úzkosť býva často dôsledkom extrémnych pochybností o sebe a nedôvery v seba. Nedôvera v seba alebo strach zo seba je ďalším dôsledkom naučeného presvedčenia, že by sme nemali cítiť to, čo cítime. Keď máme strach zo seba samých, žijeme v nepretržitej úzkosti. Je to ako žiť s nepriateľom skrývajúcim sa v našej vlastnej koži.

Skrátka, ak nás naši rodičia nenaučili, ako si poradiť s emóciami, sme odsúdení k tomu, že naše vzťahy s okolím sú plné bolesti a naše milostné vzťahy nás nenapĺňajú, pretože nevieme, ako si k sebe navzájom emočne nájsť cestu. Nedarí sa nám vytvoriť si pravú blízkosť a navzájom si zľahčujeme naše pocity, pretože nás to tak naučili – mala by si byť vďačná, nebuď drzí, chlapci neplačú, dievčatká sú škaredé keď sa hnevajú, nemáš sa čoho báť, prestaň nariekať, nesmieš sa takto správať, nesmieš sa takto prejavovať atd. Hovoríme ostatným, čo by mali a nemali cítiť a teda dávame najavo, že ich emócie neschvaľujeme. Nemáme trpezlivosť s citovými potrebami druhých ľudí, pretože ich považujeme za prejavy slabosti. Ľudí, ktorí dávajú najavo svoje pocity, nazývame „precitlivelými“. V dôsledku toho sú potom naše vzťahy v dospelosti emočne nezdravé.

Našťastie už ďalej nemusíme takto žiť. Je načase sa naučiť svoje emócie zvládať . A to tým, že si ich budeme pripúšťať a nebudeme ich potlačovať a odsudzovať sa za to, ak sa sem tam necítime dobre. Pokiaľ negatívne pocity precítite naplno, odídu oveľa skorej a napáchajú menej škody ako keby ste ich potláčali a zbierali si do nádoby, ktorá však nie je bezodná a skôr či neskôr aj tak vybuchne.

EMÓCIE A INTIMITA

Emócie a pocity sú jadrom každého zdravého a zmysluplného vzťahu, či už ide o vzťah priateľský alebo milostný. Bez zdravého citového života nie je vzťah vzťahom, je to len spoločenská forma, kde neexistuje žiadna intimita a spojenie. Je dôležité chápať, že intimita neznamená sex. Sex môže byť vedľajším produktom intimity, ale sám o sebe intimitou nie je.

Intimita znamená, že poznáme sami seba a že nás ostatní poznajú takých, akí v skutočnosti sme vo všetkých aspektoch života. Znamená to, že neskrývame pravdu o tom, akí sme a sme prijímaní takí akí sme a tak isto ani druhá osoba neskrýva aká je a je za to prijímaná. Intimita je stretnutie v srdcovom centre, kde vládne empatia a porozumenie.

Intimita sa dá vyjadriť troma slovami: „vidieť do mňa“. Znamená nahliadať na jeden druhého, aby sme sa spojili na hlbokej úrovni. Ak sú jadrom našej bytosti emócie a ak sú emócie jazykom duše, potom najdôležitejšom zložkou intimity je citové spojenie, ktoré spolu zdieľame a porozumenie, ktoré máme pre pocity toho druhého.

Je nevýhnutné chápať, aký význam a hodnotu majú emócie toho druhého. Je potrebné svoje emócie navzájom rešpektovať. Otvoriť sa natoľko, aby sme boli pochopení a aby sme pochopili ostatných. Na toto všetko ale najprv musíme zlepšiť vzťah k sebe samému. 

VRSTVY EMÓCIÍ

Emočné zranenie človeka má viac vrstiev a dá sa vystopovať až po prvotný zdroj. Ľudská bolesť, je bolesť duše a bolesť duše je primárna archetypálna bolesť. Súčasná bolesť nám zrkadlí bolesť z detstva. Je to ale bolesť ešte z minulých životov. Je to bolesť z oddelenia sa od Zdroja.

“Môj muž ma nemiluje, cítim sa osamelá.” —-> “Môj otec si ma nevšíma, nemiluje ma, nestojím mu za to, nie som dosť dobrá.” —-> “V minulých životoch ma zradili, opustili, zranili...” —-> “Stvoriteľ ma nemiluje, vyhodil ma z raja, som hriešna a nehodná. Som osamelá a oddelená od jeho lásky.”

Táto mnohovrstevná ilúzia oddelenosti a ne-lásky je tu na to, aby sme si uvedomili, že v skutočnosti sme nikdy neboli odnikial vyhnaní a oddelení, a že sme v skutočnosti nesmierne milovaní, ale musíme na to prísť sami. Takto funguje závoj bolesti. Jeden z najťažšich stupňov na ceste späť k Jednote.