RÔZNE CESTY NA JEDEN VRCHOL

Cieľ je jasný. Dostať sa úplne na vrchol hory. Splynúť s nebesami. No ciest na vrchol vedie mnoho a ani jedna nie je tá jediná správna a ostatné nesprávne. Je ich mnoho, pretože každému človeku vyhovuje iný postup. Niekto ide celý čas sám a tou najstrmšou cestou. Niekto ide pomaličky tou dlhšou cestou. Iný zas ide v skupinke a robia si viac zastávok a kochajú sa výhľadmi. Ďalší sa rozhodne riskovať a ísť po skalnatej úzkej cestičke ale pošmykne sa a spadne takmer úplne dole na začiatok. Iný sa po ceste stratí v hmle a výjde z nej až keď ho odtiaľ vyvedie niekto ďalší. Potom napríklad niekto sa môže rozhodnúť, že sa niekde na úbočí utáborí a strávi nejaký čas bez pohybu.

Ciest je veľa. Ľudí je veľa. A niekedy sa tie cesty na hor križujú, stretávajú, spájajú, rozvetvujú a rozdeľujú. Stretávame na nich rôznych ľudí a niektorí nás raketovo vynesú vyššie, iný nás nachvíľku zdržia a ďalší nás zase zhodia z útesu. Ale nech je postup akokoľvek pomalý, alebo pád akokoľvek hlboký, vždy sa nakoniec oklepeme a stúpame zase hore. Túžba napredovať hore k svetlu nás nikdy neopustí. Až kým s ním nesplynieme.

Ciest je veľa a sú rôzne, no všetky sú správne. Neexistuje jedna lepšia ako tá druhá. Preto tolerujme ľudí na ich vlastných cestách a nesnažme sa im nanútiť tú našu ako jedinú správnu a pravdivú.