OD OBETE K ODPUSTENIU 1. ČASŤ

Kto je skutočná obeť?

Súčasťou lásky k sebe je vystúpenie z role obete. Mnohí z nás si myslia, že nemajú mentalitu obete, ale v skutočnosti ju majú. Mentalita obete sa môže prejavovať v najrôznejších extrémoch. Napríklad keď máme nejaký fyzický hendikep alebo sa ľutujeme kvôli nejakej nehode, ktorú nemôžeme zmeniť a kvôli ktorej sa teraz cítime neschopní. Alebo ak máme napríklad zamestnanie, o ktorom sme presvedčení, že si ho musíme za každú cenu udržať. V roli obete sme vlastne vždy, keď sa cítime voči niečomu bezmocne, nech už je to nejaké sebaobmedzujúce presvedčenie, osoba, vláda alebo okolnosť. Je ľahké urobiť si predstavu, že nemáme kontrolu nad svojim životom, ale kedykoľvek si to pomyslíme, uviazneme v roli obete. 

Byť obeťou však má aj nejaké svoje výhody. Za prvé nám to dovoľuje nepreberať zodpovednosť, ktorá nám môže pripadať ako bremeno, zaťažené naviac ešte dodatočným nákladom obviňovania a výčitiek. Je zaujímavé, že Vesmír obviňovanie nepozná. Hľadanie vinníka je niečo, čo pramení výhradne z ľudskej psychiky. 

Ďalšou výhodou role obete je, že nemusíme preberať zodpovednosť ani za svoju budúcnosť. Uvedomiť si, že nikto nás z našej situácie nezachráni, je veľmi tvrdá skúsenosť. A jedno z najbolestivejších uvedomení je, že nikto nás nezachráni pred nami samými. 

Keď sa cítime bezmocní, potom vedomie, že nám nikto nepomôže, je príliš cez čiaru. Tí, ktorí sa cítia najviac bezmocní, stoja pred rozhodnutím, buď sa úplne oddať životu a s tým, čo máme k dispozícií, nejak naložiť na tej úrovni, na ktorej sme, alebo sa môžeme vydať druhým smerom a zvoliť si zánik.

Prevziať zodpovednosť za vlastnú budúcnosť znamená vzdať sa všetkých myšlienok, slov a činov, ktoré nás nikam nevedú. Znamená to nutnosť zmeniť sa a to mnohých môže desiť. Máme strach vziať všetku ťažobu svojho života do vlastných rúk. Ale v našom živote môže zavládnuť radosť, sloboda a mier iba vtedy, ak prevezmeme zodpovednosť nie len za to čo bolo, ale taktiež za to, čo je a čo bude. 

Ďalšou výhodou role obete je, že nám získava pozornosť a ocenenie. Starosť a ľútosť zo strany druhých zamieňame za lásku. Stáva sa to pre nás jediným spôsobom ako cítiť lásku. Máme hrozný strach, že keď sa staneme nezávislými alebo naše problémy zmiznú, zostaneme úplne sami. Ľudí v našom okolí po istej dobe unaví preukazovať nám neustále pozornosť a ocenenie za našu bolesť. Začnú sa nám vyhýbať a my si pripadáme opustení. Našou jedinou nádejou je nájsť niekoho nového, kto by nás ocenil a ľutoval.

Je teda pochopiteľné, že pokiaľ ste sa zatiaľ nenaučili milovať, budete vyhľadávať rolu obete, pretože bez ľútosti a pozornosti okolia, vám ostáva len citová deprivácia. Tejto pseudo lásky, ktorou sa napĺňate, nebudete mať nikdy dostatok, pretože to je len chabá náhrada skutočnej lásky. Dočasne vám síce môže dávať dobrý pocit, ale v konečnom dôsledku vás mrzačí.

Ak hráte rolu obete, cítite sa cnostní a všetci sú na vašej strane. Ale pocit morálnej bezúhonnosti je len dočasná slasť. Obeť je celkom bezmocná, takže pocit morálnej bezúhonnosti vám dáva aspoň zdanie moci. Okrem toho ostatní ľudia stoja pri vás a vy sa cítite milovaní, keď vás bránia a súhlasia s vami. Ich ochrana vám dáva pocit bezpečia, čo je určite lepší pocit než bezmoc obeti.

Bohužiaľ to ale nie je pravá láska a nie je to ani pravé bezpečie. Je to pseudo láska a pseudo bezpečie. Ľudia vás chránia a súhlasia s vami, že ste nevinnou obeťou, zatiaľ čo niekto iný hrá rolu toho zlého tyrana. Pretože každá obeť musí mať svojho tyrana, ktorý všetko zavinil. Môže to byť rodič, partner, zamestnávateľ, vláda...

Z tohto pohľadu je myšlienka, že je možné byť správnou obeťou, úplne pokrivená. Je to psychologický podvod. Nikto predsa nemôže ovládať náš život, pretože nikto nemôže ovládať naše myšlienky. Či nejakej myšlienke uveríme alebo neuveríme, je naša voľba. Keď si uvedomíte, že si svoje myšlienky môžete zvoliť, potom to znamená, že si môžete zvoliť aj iné. V tomto bode máte možnosť prestať žiť tak, ako práve žijete, a zahájiť život podľa toho, aký ho chcete mať. Dobrý život začína našim uvedomením, že nie sme obete, a končí tým, že sa naučíme ako sa stať skutočnými pánmi svojho života. 

A to cez veľmi jednoduché a účinné metódy vďačnosti a odpustenia, o ktorých si povieme v ďalšom článku.

úryvok z knihy Teal Swan: Stíny před úsvitem