Cesta sebalásky

Prebúdzajúci ľudia sa cítia na jednej strane výborne, že sa otvorili niečomu novému a napĺňajúcemu. Zároveň však cítia, že to ako doteraz žili a čo cítili už je akési neaktuálne a že oni majú na viac. Že je tu niečo lepšie, pravdivejšie, hlbšie.

Prehodnocujú svoje terajšie aj minulé vzťahy a rozhodujú sa, že čo vlastne chcú a očakávajú. A často zisťujú, že sa cítia akosi nenaplnení. Vrhnú sa teda na zbesilé hľadanie spriaznených duší alebo nebodaj dvojplameňov v nádeji, že keď sa s nimi spoja, konečne pocítia úplnosť a naplnenie.
A práve to je tá najväčšia ilúzia.

Vzťahy, ktoré zažívame a ktoré nás zraňujú zároveň ukazujú cestu otváraniu sa duše, ktorá sa v skutočnosti netúži až tak úplne spojiť s iným fyzickým človekom ale so svojim vyšším božským ja. A to je tá jediná cesta, ktorá skutočne vedie k naplneniu.

Pretože človek, ktorý hľadá zdroj večnej lásky a naplnenia mimo seba sa bude donekonečna točiť v kruhu. Žiaden iný človek, nech vás akokoľvek miluje, vám nedokáže poskytnúť pocit naplnenia a úplnosti pokiaľ najprv nemilujete sami seba.

Tu si mnohí povedia, a veď ja sám seba milujem, už len potrebujem, aby ma milovali druhí. Skutočne? Lebo človek, ktorý naplno miluje sám seba, nepotrebuje zúfalo žobrať o lásku u druhých. Takýto človek ju má v sebe, vyžaruje ju na ostatných a tá sa mu potom od druhých odráža nazad a ešte viac ho obohacuje. Takýto človek lásku horúčkovito nehľadá všade naokolo, pretože už ju má v sebe a prichádza k nemu potom prirodzene aj od ostatných.

To neznamená, že sa nemáte snažiť o udržovanie harmonických a láskyplných vzťahov s druhými ľuďmi, ani to neznamená, že sa máte stať sebeckými a sebestrednými. Znamená to, pozerať sa na všetko z iného uhla a naučiť sa veci prijímať a zároveň si tvoriť nové príležitosti k rastu.

Takže pokiaľ ste stále ešte láskychtiví a hľadáte spriaznené duše, skúste nájsť a spojiť sa najprv s tou svojou dušou. Nie je to ľahké, že? Ale nevadí, ako sa hovorí, kto hľadá, ten nájde.
Sebaláska nie je len taký nejaký abstraktný pojem, ktorým sa v poslednej dobe oháňa čoraz viac ľudí. Je to dlhá a zložitá cesta k sebe, na ktorej urobíte krok vpred a dva kroky vzad, aby ste potom mohli urobiť skok dopredu. Sebalásku v sebe síce môžete odomknúť zo dňa na deň, ale úplne ju precítiť a zaviesť plne do svojho života trvá nie týždne ale mesiace až roky.

Nikto ju za vás neodblokuje, nikto ju za vás nepritiahne, nikto vám ju nepredá. No nikto vám ju ani nezoberie pokiaľ už ju nájdete. Ste ochotní na túto cestu nastúpiť? Nenecháte sa odradiť prvým búrkovým mračnom, ktoré sa po ceste občas budú vyskytovať? Cesta sebalásky nie je ako nekonečný slnečný deň, ako nekonečná dovolenka pri mori, ani ako nekonečná tabuľka čokolády. Neprinesie vám trvajúci pocit zamilovanosti, krásy a jednoduchosti. Bude to skôr ako striedanie počasia a ročných období. Budú lepšie a budú horšie dni či týždne. No s každým prekonaním takého zhoršenia z neho vzídete silnejší a múdrejší.

Tak čo? Skočíte do toho? Vesmír vás zachytí a pomôže vám napredovať.