Rozdiel medzi sebaláskou a sebectvom

Sebaláska je hlboká oddanosť sebe. Hlbokú oddanosť dúfame, že nájdeme v manželstve či v partnerstve s druhou osobou. Kde je však oddanosť k človeku, ktorému ste sa zasľúbili ako prvému? K človeku, s ktorým bez akejkoľvek pochybnosti ostanete až do smrti? K sebe? To vy ste vytvorili po príchode na tento svet svoju identitu. A jediná osoba, ktorá tu vždy pre vás bude, ste vy. Takže vy by ste mali byť pre seba na prvom mieste. Ste láskou svojho života.

Niekto si sebalásku zamieňa so sebectvom. Sebectvo sa definuje ako záujem výhradne o vlastné blaho a prospech, bez ohľadu na ostatných. Sebectvo nie je prirodzený stav. Človek mu prepadne iba vtedy, keď sa zameriava na nedostatok vo svojom živote. Sebaláska je často považovaná za to isté čo sebectvo, ale v skutočnosti sú to dve úplne odlišné veci. Sebectvo vzniká u ľudí, ktorí sa nevedia mať radi a nevedia ani naplňovať svoje potreby. Tí potom cítia vnútornú prázdnotu a snažia sa tú diru všemožne zapĺňať.

Ľudia považovaní za sebcov ale aj tí, ktorí sú pokladaní za nesebeckých, vychádzajú z rovnakého stavu. Preto ich to k sebe tak ťahá – sú si navzájom dokonalými vibračnými náprotivkami. Energiu vo svete, hlavne lásku, pokladajú za konečný zdroj, ktorý môže byť spotrebovaný. Nevnímajú ju ako večný prúd energie, nekonečný a stále plynúci.

Nesebeckí ľudia si myslia, že sa musia vzdať lásky a ďalších zdrojov, pretože veria, že ak ich budú poskytovať sebe, pripravia tak o lásku a iné zdroje niekoho druhého. Ako by nebolo dostatok pre všetkých. Sebci sa tak isto domnievajú, že lásky nie je dosť pre všetkých. Sú presvedčení, že si z lásky a iných zdrojov musia urvať pre seba čo najviac, inak ich nebudú mať dosť, aby prežili.

Väčšinu z nás vychovali v presvedčení, že jediný spôsob ako dosiahnuť, aby sme boli milovaní, je byť dobrým človekom a vyhovieť ostatným. Tiež nám hovorili, že dobrí ľudia sú nesebeckí, a aby sme si lásku zaslúžili tak nesmieme by sebci. Preto je veľmi bežné, že motivácia pre nesebeckosť vychádza zo snahy získať lásku. Nesebeckí ľudia si pre seba lásku získavajú formou vonkajšieho súhlasu. A teda tak isto ako sebci si lásku berú od ostatných. Ale brať si lásku od druhých nefunguje, pretože nemôžeme nijak ovplyvniť, koľko jej od nich skutočne dostaneme. A tak sa stále cítime, akoby jej nebolo dosť a sme presvedčení, že sme jej nikdy nemali dosť. Až keď začneme lásku, ktorú potrebujeme dávať sami sebe, budeme jej mať dostatok.