Lýranská cesta prebudenia – efektívne sebapozorovanie ako nástroj evolúcie vedomia

Veľmi dôležitý kľúč pre ľudstvo je teraz sledovanie svojho emocionálneho tela. Je to preto, že väčšina ľudí potláča svoje emócie, pretože sme toto správanie prebrali od iných hviezdnych rodín. Ľudia prežívajú emocionálny tlak v podvedomí, ktorý sa tam nazhromaždil potlačovaním emócií po celé generácie. Podvedomie pokračuje v potláčaní týchto emócií ako ochranný mechanizmus pred emocionálnou bolesťou. Ale táto emocionálna energia sa musí nejako dostať von a to sa často deje cez fyzické a psychické choroby.

Pre ľudí je teraz dôležité naučiť sa prežívať emócie prirodzene, aby cez ich telo pretekali a neostávali tam potláčané. Je to nutný krok pre posun vpred v evolúcií vedomia. Sebapozorovanie znamená sledovanie našich vzorcov správania, myšlienok a emócií bez toho, aby sme ich hodnotili či odsudzovali. Iba ich pozorujeme a dovoľujeme im cez nás prechádzať. Uvedomenie a pripúšťanie si deštruktívnych vzorcov správania je prvý krok na ceste k oslobodeniu sa a od sabotovania vlastného šťastia a zdravia.

Začneme si všímať odkiaľ pochádza nutkanie hodnotiť a odsudzovať druhých. v druhých vidíme vlastnosti, ktoré máme aj my v sebe ale sa ich bojíme alebo sa za ne hanbíme. Po odsledovaní svojho správania a zmýšľania sa pre nás stane ľahšie rozhodovať sa, čo s našim životom ďalej urobíme. Sebapozorovanie taktiež vedie k sebaodpusteniu, ktoré je tak isto veľmi dôležité a liečivé.

Ako to funguje?

Všetci pochádzame z jedného Zdroja. No teraz žijeme na úrovni oddelenosti. Na udržanie individuality a oddelenosti bolo vytvorené ego. Ego má neutrálnu funkciu oddeľovania nás od celku a ukotvovaniu nás v hmotnej realite – v ľudskom tele. Prvotnou úlohou ega bolo oddeliť nás od Zdroja. Ale potom sa jeho úloha zmenila na ochraniteľskú. Keď sme oddelení od Zdroja a zažívame bolestivú skúsenosť v hmotnom tele, je úlohou ega ochrániť nás od tejto bolesti. A tak ju začne potláčať alebo vytvorí únikové scenáre ako sa cez strach vyhýbať bolestivým situáciám.

Existuje niekoľko vrstiev vedomia:

1. Pravé Ja – úplné prepojenie sa so Zdrojom – neexistuje tam žiadny pohyb, všetko je vyrovnané. Je to náš prirodzený a pôvodný stav vedomia.

2. Prvotné podnety – tu zažívame neutrálne skúsenosti, existujeme už v dualite ale všetko je zatiaľ v rovnováhe.

3. Prvotné emócie – vyvierajú z prvotných podnetov. Napríklad vidíme západ slnka. Západ slnka nie je ani dobrý ani zlý, ale jeho krása podnieti v nás nejaké prvotné emócie. Prvotná emočná reakcia je zmes ocenenia, lásky a vďačnosti. Táto odpoveď nášho vedomia je zatiaľ stále neutrálna, pretože sa za ňou neskrýva žiadny príbeh.

4. Ego filter – potom ale naša neutrálna skúsenosť prechádza ego filtrom, ktorý je veľmi individuálny a jeho nastavenia sa môžu meniť. Pozeráme sa teda ďalej na západ slnka a do veci sa vloží ego: Začne kategorizovať – ružový západ slnka je iný ako oranžový. Je ovplyvnený počasím. Poslednú dobu je počasie zvláštne. Môže za to globálne otepľovanie, ktoré spôsobili ľudia. Ako môžu byť ľudia takí hlúpi, že si ničia vlastnú planétu...A vlak negatívnych myšlienok a hodnotení sa zrýchľuje. Ešte k tomu môžeme pridať ďalšiu vrstvu zážitkov: Pri podobnom západe slnka som bola s mojim bývalým partnerom na rande, aké krásne to vtedy bolo. Ale potom sme sa rozišli. Podvádzal a klamal ma. Mužom sa nedá veriť. Nenávidím mužov. Tento západ slnka je otrasný... To, čo začalo ako neutrálny zážitok – pozorovanie západu slnka, sa cez úrovne vedomia a ego filtre stalo trpkým a nepríjemným zážitkom plným smútku, nenávisti a obviňovania. A ešte sme neskončili.

5. Systém viery – skúsenosti sa ďalej filtrujú a hodnotia cez systém našej viery. Podvedomý systém viery (tomu, čomu veríme že je pravda bez ohľadu na to, či to pravda je alebo nie) je veľmi silný a ťažko rozpoznateľný. Častokrát sa v našom systéme viery nachádzajú protichodné tvrdenia a to v nás vyvoláva veľa zmätku a utrpenia. Na príklade západu slnka – verím, že krvavočervený západ slnka je znamenie, že sa stane niečo zlé. Ach, čaká ma niečo nepríjemné. Znova budem trpieť. (V skutočnosti už trpím, pretože sa zožieram myšlienkami na budúcnosť, ktorú som si vyvodila z jedného západu slnka).

6. Iluzórna skúsenosť – cez túto úroveň zažívame určitý stav paranoje – veríme, že každý západ slnka niečo symbolizuje a že ak je to zlé znamenie, tak sa nám stane niečo zlé a my budeme trpieť. Takže už si začíname vytvárať v hlave katastrofické scenáre, čo všetko zlé by sa nám mohlo udiať.

7. Iluzórne emocionálne reakcie – na základe predošlých skúseností a vyššie uvedených filtrov už dochádza aj k fyzickej reakcií tela na naše vlastné myšlienky. Začínam pociťovať strach, úzkosť, neistotu, obavy, beznádej lebo som už natoľko iluzórne presvedčená, že krvavý západ slnka mi prinesie niečo zlé, že cítim ako sa moje telo začne chvieť od strachu.

8. Úroveň utrpenia – posledná úroveň vedomia už znamená psychické aj fyzické utrpenie. Strach z budúcnosti mi neumožňuje cítiť sa šťastne v prítomnosti. Život je ťažký. Život je utrpenie. Až sem sme sa dopracovali pri sledovaní obyčajného západu slnka. Z neutrálnej skúsenosti, cez rôzne úrovne ilúzií vedomia až k utrpeniu.

Ak už ale vieme ako tieto úrovne vedomia a ilúzií fungujú, vieme sebapozorovaním odsledovať kde sa nachádzame a postupne jednotlivé ilúzie odstraňovať, aby sme sa dostali opäť k neutrálnemu prežívaniu.  Pozorujem západ slnka – západ slnka je dnes, bol včera, bude aj zajtra. Neviem, čo mi budúcnosť prinesie, možno utrpenie, možno radosť, ale nehodnotím to len na základe farebného spektra západu slnka, ktoré moju budúcnosť neurčuje. Moju budúcnosť určujú moje myšlienky a vibrácie, ktoré nimi vysielam.

Takto pekne zhrnuté to znie jednoducho, ale v skutočnosti sa veľa ľudí zasekne na úrovni systému viery, pretože je veľmi ťažké odhaliť, aké presvedčenia si nesieme z detstva, zo spoločnosti, z kultúry atď. Najlepším nástrojom k odhaľovaniu našich skrytých presvedčení je meditácia. V meditáciách odhaľujeme skryté fungovanie našej mysle a to sú veľmi dôležité kľúče ku slobode. K oslobodeniu sa od utrpenia.

Sebapozorovanie je nutné trénovať. Naši najstarší predkovia z Lýry ako prví prešli všetkými úrovňami vedomia a oslobodili sa od ilúzií utrpenia. Teraz nás vedú podobnou cestou, aby sme sa aj my vymanili z väzenia, do ktorého sme sa sami uvrhli.

Aby sa vám lepšie analyzovalo váš skrytý podvedomý systém viery, uvedieme si niekoľko príkladov, ktoré sa často vyskytujú:

• nie som hodný lásky alebo lásku si treba zaslúžiť (každý je hodný lásky)
• otvoriť sa niekomu znamená, že ma skôr či neskôr zraní (byť zraniteľný neznamená, že nás vždy niekto zraní)
•  som škaredý, nepríťažlivý, nemožný, hlúpy, netalentovaný (nie si)
•  na to, aby som dostal čo chcem, musím druhými manipulovať (nemusíš)
• ak sa o mňa niekto zaujíma = miluje ma (nie vždy, záujem môže byť iba fyzický, finančný alebo inak podmienený)
•  ak sa o mňa niekto nezaujíma = nemiluje ma (nie vždy, niekedy majú ľudia príliš veľa starostí sami so sebou, a nemajú stále čas na svojich blízkych ale to neznamená, že ich nemilujú)
•   sex = láska (malo by to tak byť, ale nie je)
• sex je hriešny a tým pádom som nečistý (hlúposť)
•  peniaze sú zlé a všetci bohatí ľudia sú zlí a preto som radšej chudobný (peniaze sú neutrálny nástroj na výmenu energií)
• sebaláska je sebectvo (nie je, sebaláska je základ, bez nej nemôžeme rozdávať dosť lásky ani ostatným)
• žiť zdravo je náročné a drahé (náročnejšie a drahšie je keď sme chorí)
• to, čo je v televízií, na internete alebo v novinách je pravda (už dávno nie)
• neustále musím dokazovať svoju hodnotu a užitočnosť (a komu to musíš dokazovať?)
  
• som posadnutý démonmi a mám na sebe 200 temných entít (vážne? skôr si len nechceš priznať, že za svoje nešťastie si môžeš sám)
• za kvalitné veci sa vždy draho platí (nie vždy, platí to aj naopak, vysoká cena neznamená vždy vysokú kvalitu)
• chlapci/muži neplačú (plačú a nie je na tom nič zlé ani divné)
• keď schudnem/keď budem viac zarábať/ keď sa presťahujem budem šťastnejší (nebudeš, šťastný môžeš byť hocikedy a keď nie si teraz ani s menej kilami alebo s viac peniazmi nebudeš šťastnejší)
•  nemám na to, nedokážem to, nemá zmysel sa snažiť (ale máš a má to zmysel)
•  pod posteľou/ v tme sa skrýva strašidlo (ako keby nemali čo iné na práci)
• chrobák ucholak mi vlezie do ucha a klepietkami mi prederavie bubienok (naša detská nočná mora)

Toto a kopu ďalších presvedčení, v ktorých žijeme sú hlúposti a ilúzie, ktoré sa nezakladajú na pravde. Uvedomením si každého jedného falošného tvrdenia našej mysle sa postupne zbavujeme okovov, ktoré nás spútavajú a udržujú v trápení.