Závoj strachu

 Existuje niekto, kto na vás dohliada už od vášho príchodu na tento svet. Niekto, kto

si o vás robí starosti. Niekto, kto má iba jediný cieľ: starať sa o to, aby ste sa mali
dobre, aby sa vám neprihodilo nič zlé. Ten niekto je súčasťou vášho rozumu. Rozmýšľa
veľmi jednoducho. Preňho je dobré všetko, z čoho máte dobrý pocit, a zlé všetko, z čoho
máte zlý pocit. Úlohou tejto vašej starostlivej časti je chrániť vás pred poraneniami
a zabezpečiť vám prežitie. Preto sústavne striehne na signály. Pocity bolesti sú pre ňu
znamením, že nastala bolestná situácia. Z toho potom vyvodí, že vás niekto ohrozuje
alebo zraňuje. Aby vás táto časť uchránila pred ohrozením, dostala vo vašom systéme
niekoľko právomocí a nástrojov. Primerane k svojej jednoduchosti má táto vaša časť aj
veľmi jednoduché prejavy, ktorými vám čosi buď iba naznačí, alebo zburcuje celý váš
systém. Jedným z jej prejavov je radosť, iným strach. Sú veci, ktorým táto starostlivá
časť rozumie veľmi dobre. Napríklad tomu, že rozžeravená platňa spôsobuje bolesť,
keď sa jej dotknete. Alebo že je nebezpečné prechádzať cez frekventovanú cestu.
Sú však aj veci, ktorým nerozumie ani trochu. Napríklad, prečo tak veľmi bolí, keď vás
niekto opustí. Alebo prečo vo vás vyvoláva pocit ohrozenia už iba predstava toho, že ste
si k sebe niekoho pustili príliš blízko. Táto vaša starostlivá časť je natoľko jednoduchá,
že sa nedá upokojiť rozumnými vysvetleniami, poznaním ani argumentmi. Pre ňu sú
dôležité iba dve veci: doterajšie skúsenosti a práve prebiehajúce pocity.

Jednoducho vyjadrené, náš rozum pozostáva z bdelej časti – čiže z myšlienok, ktoré si
uvedomujeme – a z podvedomej, skrytej časti. Aktivity skrytej časti si väčšinou
neuvedomujeme, zato ich výsledok vnímame v podobe určitých pocitov. Strach je jeden
z dôsledkov takejto skrytej činnosti.
Ako som už spomenul, táto podvedomá časť má veľmi jednoduchú konštrukciu.
Prebieha v nej celý rad automatických programov zabezpečujúcich naše prežite
a bezpečie, odkedy sme sa objavili na Zemi. Tieto programy sa spúšťajú vždy vtedy, keď
nastane určitá situácia. Mozog vtedy začne konať svoju bežnú prácu: produkuje
hormóny, vysiela ich k určitým bunkám a tie vyvolajú v tele pocity stresu, strachu
a túžby po úniku.

Ak zistíte, že z niečoho máte strach, zaktivizujte si pozorovateľa otázkami: „Kto alebo čo
som?“ a „Čo sa tu deje?“ Potom si overte pravdivosť každého z piatich pilierov strachu.
Postavte sa k svojmu vnútornému strachu čelom ako k nejakej osobe a spýtajte sa:
1. Skutočne ma bude presne toto v každom prípade bolieť?
2. Je to naozaj nebezpečné?
3. Musím tomu skutočne rozumieť?
4. Je to naozaj až také dôležité?
5. Musím to mať pod kontrolou?
Ak ste si zaktivizovali vnútorného pozorovateľa, dostanete zaujímavé odpovede.