STRACH Z BLÍZKOSTI

Čo je príčinou strachu z „priveľkej blízkosti“? Aký zvláštny mechanizmus v systéme
myšlienok a pocitov zapríčiní, že človek túžiaci po blízkosti iného človeka má z tej blízkosti zároveň strach? Ako v nás môže vzniknúť taký nelogický a odporujúci si stav?
Ide o to, že tu medzi sebou bojujú dve sily. Hlboko vnútri sa nám všetkým čnie po ľudskej blízkosti. Túžime prežívať pocity spolupatričnosti, túžime po blízkosti človeka, ktorý nám rozumie. Patríme medzi cicavce a naše telo vyhľadáva blízkosť a dotyky iných ľudí. Dieťa ukryté v nás túži po útočisku,
po ochrane, po spoločných hrách. Tieto sily vyhľadávajú kontakt a styk s inými ľuďmi.
Je to naša spoločná hlboká túžba.
Sila, ktorá nám bráni zblížiť sa s inými, je strach. Ten máva najčastejšie tieto tri podoby: strach, že nás zrania, strach, že nás opustia, a strach z podriadenosti.
Zraniť
… nás možno iba v prípade, ak odhalíme svoje slabé miesta. Keď odložíme masku.
Práve preto používame viacero masiek, ktoré nám slúžia ako ochranné hradby.
Zakaždým, keď niektorá z nich padne, cítime sa o čosi zraniteľnejší.
Opustiť
… nás môžu iba vtedy, ak sme na niekoho citovo naviazaní. Ak sa otvoríme a prejavíme
svoje city. Naše podvedomie sa snaží ochrániť nás pred tým, aby nás ranili, a keďže je veľmi vynachádzavé, napokon nás presvedčí, že blízky vzťah vlastne nepotrebujeme a ani naň nemáme čas.
Podriadiť
… sa môžeme len vtedy, ak sme od niekoho závislí alebo ak na nás niekto vyvíja nátlak.
Či to pripustíme, záleží iba na nás. Stačí, ak si uvedomíme, že podriadení môžeme byť iba vtedy, ak od druhého niečo „požadujeme“, ak očakávame splnenie našej túžby. To, či sa necháme utláčať, má zložitejšie príčiny. Panovačného partnera pritiahne k sebe
ten, kto má strach, že niečo stratí. Chce sa vo vzťahu poistiť, no svojím postojom dáva okoliu najavo strach zo straty. Ak vo vašom systéme pôsobí strach z blízkosti (alebo strach z opustenia), udejú sa tri
veci:
1. Pôsobením zákona rezonancie pritiahnete k sebe partnera, ktorý sa takisto bojí
blízkosti, takže spolužitie s ním nebude možné, alebo pritiahnete takého, ktorý vám splní presne to, čoho sa bojíte, čo vyžarujete. Začne na vás vyvíjať nátlak a vy sa začnete brániť. V každom prípade sa takýto vzťah postupne zmení na drámu.
2. Túžbou po blízkosti a zároveň i odstupe vzniká vo vás neriešiteľný vnútorný konflikt, ktorý každým ďalším zážitkom bolestivo narastá.
3. Dlhodobejšie spolužitie s takýmto partnerom či partnerkou vás bude stáť čoraz viac energie, takže dlho spolu nevydržíte. Budete sa cítiť čoraz nepríjemnejšie, hoci navonok
sa budú diať pekné veci. Príčinou bude vaša vnútorná obrana proti situácii, ktorá vás oberá o enormne veľa síl.
Príklad z praxe: Ak sa niekto opakovane pohráva s vyhrážkou, že partnera opustí
(alebo to predstiera), má iba jeden dôvod: jednoducho stavaná časť jeho rozumu chce zistiť, či ešte dokáže kontrolovať situáciu – čiže partnera. Situáciu máme pod kontrolou
vtedy, ak ovládame partnerove pocity. Pre jednoducho stavanú časť nášho rozumu existuje jediné zreteľné ubezpečenie: partnerova reakcia. Preto sa človek zahalený závojom strachu z opustenia pokúša o čokoľvek, len aby partnera vyburcoval k nejakej
reakcii. Aká bude, je úplne nepodstatné. Dôležité je zistiť, či v ňom ešte nejakú vyvoláme. Jednoduchá ustráchaná časť nepotrebuje náklonnosť, ale kontrolu. Tá jej poskytuje ilúziu, že je v bezpečí. Navonok všetko vyzerá nezmyselne, no ak si uvedomíme, na akých pilieroch stojí strach, všetko začne byť zrejmé.
Pravdou je, že naša túžba vlastniť iných je úplne prirodzená. Môžeme sa síce presviedčať, že je to nezrelý, nelogický postoj, protirečivý a hlúpy, ale tým sa nič nezmení na skutočnosti, že čosi hlboko v nás pravdepodobne túži práve po tomto.
Nemusíte to odmietať, vaše túžby sú prirodzenou súčasťou toho, čím ste. Vaša starostlivá časť vás chce za každú cenu ochrániť pred tým, aby vás milovaná osoba ranila a opustila – a tak ju k vám jednoducho nepripustí, a hotovo! To je jej jednoduchá
logika. „Áno, bojím sa, že ma partner chce vlastniť. Bojím sa, že ma opustí. Keď sa s ňou/ním zblížim, chcem si ňou/ním byť natoľko istý/istá, nakoľko je to len možné. Chcem jasné stanovisko. Nechcem mať strach, či opäť nenatrafím na nepravú/-ého. Už
nikdy nechcem byť podvádzaný/-á, sklamaný/-á, nechcem už prežívať nijaké bolestné
pocity.“ Možno niečo z toho je aj vo vás. Ak áno, jednoducho si uvedomte pravdu o tom, kto naozaj ste. Už viete, že istá vaša časť tak jednoducho musí zmýšľať, je to jej úloha. Čím väčšmi tomu budete rozumieť, tým menej budete odmietať sami seba.
Všetky druhy strachu, ktoré spozorujete u seba či u iných, sú iba variáciou jediného základného strachu, a síce strachu z toho, že nás opustí niekto blízky. Tento strach je
podvedomou spomienkou na traumu, ktorú sme zažili všetci, keď sme museli opustiť matkino lono. Ako bezbranné deti sme zažili, že pôrodom sme stratili istotu. Neskôr nás rodičia opúšťali čoraz častejšie a na čoraz dlhší čas. Nechávali nás samých, lebo museli
ísť do práce alebo na nákupy. Opúšťali nás, keď nás začali púšťať samých do života, a nakoniec nás úplne ponechali nášmu vlastnému životu. Robia tak aj tí najláskavejší a najstarostlivejší rodičia, lebo je to prirodzenou súčasťou chodu vecí. Ibaže malé dieťa je na rodičoch natoľko závislé, že v niektorých prípadoch, keď ho rodičia „opustia“,
pociťuje priam smrteľný strach. Takéto spomienky uložené v našom podvedomí sa opäť vynoria, keď sa ocitneme v situácii, že by nás partner mohol opustiť. Veľmi pomáha, ak sa o tom spolu otvorene porozprávate. Pochopíte, že aj váš partner
nosí v sebe rovnaký strach. Kedy ste zažili alebo pozorovali podobnú skúsenosť? Porozprávajte sa o tom s niekým, s kým sa už poznáte bližšie. Úprimnosť a vzájomná odvaha hovoriť otvorene vytvoria medzi vami veľmi silné puto.

Z knihy Tajomstvo siedmych závojov od Ruediger Schache