Reinkarnácia

 Reinkarnácia je fakt a nie fantázia. Milióny ľudí na východe veria, že je to realita. Judaizmus i rané kresťanstvo do roku 533 nášho letopočtu tiež uznávalo reinkarnáciu, až kým koncil v Konštatinopole nerozhodol inak.

Žiť iba jeden život a potom navždy zaniknúť by nemalo žiaden zmysel. Keď sa môže naša duša vteliť do bábätka raz, tak sa môže aj dva, tri alebo tisíc krát. Je to stále rovnaký proces, kedy duša navštevuje telo plodu v matkinom bruchu, a potom sa v ňom natrvalo usídli pred pôrodom. Závoj zabudnutia spôsobuje, že si tieto veci nepamätáme a do nového života ako keby vstupujeme s "čistým štítom", ale v skutočnosti to tak nie je. Z minulých životov si so sebou nesieme určité črty, karmu, dlhy i očakávania.

Ak by dieťatko malo silné spomienky na minule životy ako dospelého človeka, bolo by veľmi zmätené a ťažšie sa integrovalo do súčasnej inkarnácie. Predstavte si seba ako dieťa, ale so spomienkami na predošlý život vojenského generála, ktorý videl mnoho ľudí umierať a niekoľko ich možno aj zavraždil. V malom dieťati by to spôsobilo mentálny kolaps. Niekedy si síce deti niečo pamätajú, ale tie spomienky nie sú omračujúce a nespôsobujú mentálne poškodenia. Väčšina týchto spomienok vymizne po siedmom roku života.

Predstavte si telo ako kabát, ktorý pohodlne nosíte napríklad sedemdesiat rokov, ale potom už sa stane starý, poškodený, nepohodlný a tak ho odhodíte (smrť) a neskôr si vyberiete nový a oblečiete si ho (reinkarnácia). No keď si kabát oblečiete, nestanete sa tým kabátom, ste to stále vy, len navonok vyzeráte trochu inak. Tak ako keď sa vaša duša usídli v novom tele.
Každý kabát je trochu iný, raz je čierny, potom žltý, inokedy hnedý. Majú rôzny tvar, mužský alebo ženský, pekný alebo škaredý, praktický alebo chúlostivý. No vždy si vyberiete trochu niečo iné ako bol ten predošlý, aby ste s ním zažili iné zážitky a skúsenosti. Raz môžete byť čierna princezná v Afrike, inokedy budhistický mních v Tibete, biely úradník v Európe alebo člen indiánskeho kmeňa.

Reinkarnácia nám dáva možnosť voľby. Potrebujeme ako ľudia prežiť bohatstvo i chudobu, zdravie i chorobu, slobodu aj otroctvo, mužské i ženské telo atď. Jeden krátky pozemský život na to nestačí.

Každá osoba si zvolí dĺžku svojho nasledujúceho života, na základe toho, čo v danom živote potrebuje riešiť. Niektorí sem prídu len na pár hodín alebo dní, ale aj to má svoj zmysel. Postupne si potrebujú zvykať na iné vibrácie Zeme alebo len nachvíľu zdielať lásku so svojimi rodičmi, ktorí z nejakého dôvodu potrebujú zažiť aké to je stratiť milované dieťatko. Je mnoho dôvodov pre krátky život.
Iné skúsenosti ako napríklad vybudovanie súcitu, lásky, nádeje alebo trpezlivosti, trvajú oveľa dlhšie, a preto si niekto zvolí žiť napríklad 90 rokov.

Dĺžka života nie je taká podstatná. Nikto nedostane odmenu za to, že tu ostane dlhšie. Ale ak sa niekto vráti do duchovného sveta (neba) príliš skoro a s nedokončenou úlohou, vníma sa to ako premárnená šanca a človek sa veľmi skoro musí znova na Zem vrátiť a danú úlohu splniť. Avšak znova získa nové malé telo, nové prostredie, nových rodičov a dlhé roky trvá kým si vybuduje život a spomenie si na svoju úlohu.

Naši duchovní sprievodcovia sa snažia postrčiť nás tým správnym smerom, ale niekedy je závoj zabudnutia príliš silný. A tak postupne nám do života posielajú silnejšie a silnejšie šťuchnutia, aby nás nasmerovali tým správnym smerom. Robia to napríklad posielaním znamení za pomoci snov, déjá vu skúseností, meditácie, filmov, televíznych programov, článkov v novinách alebo v knihách a pod. Snažia sa nám pripomenúť kto v skutočnosti sme a kam smerujeme.