Kto ste a kto nie ste?

Niekde hlboko v každom z nás sídli časť, ktorá túži vedieť, kam patrí. Ona zodpovedá za neutíchajúcu túžbu po „domove“. Jednoducho túži niekam patriť. Chce sa dozvedieť

odpoveď na otázky: Kto alebo čo som? Načo som tu?
Takáto hlboká túžba pôsobí v každom človeku, a preto máme z času na čas pocit, že niečo hľadáme.
Práve táto hľadajúca časť v nás prebúdza túžbu po životnom partnerovi. V nádeji, že
konečne nájde domov. Milujúci životný partner môže byť skutočne vynikajúci, no nie je
odpoveďou na všetky naše otázky, preto si občas uvedomujeme, že ani v najkrajšom
partnerstve náš vnútorný nepokoj celkom neutícha. Kto alebo čo ste?
Už ste sa niekedy pokúsili nájsť na to odpoveď? Skúšali ste sa stotožniť so svojou prácou? Ste sekretárka, riaditeľ, predavačka, murár, žena v domácnosti, analytik…?
Táto otázka je pre vás zásadná, lebo ak veríte, že ste to, čo vlastne iba robíte, stávajú sa
vaše pocity a myšlienky závislými od z. Potom sa vás vždy osobne dotkne každá
zmena zamestnania. Mnohí ľudia upadajú do hlbokých pocitov márnosti, keď prídu o prácu. Okrem straty príjmu a ďalších nepríjemných zmien je podstatnou príčinou to, že nevedia, kto sú.
S pracovnou pozíciou strácajú veľkú časť svojej identity. Myslia si, že ich život a oni ako
ľudia už nemajú nijakú hodnotu, a to iba preto, že určitý časový úsek musia prežiť bez
zodpovedajúcej funkcie.
V skutočnosti nie ste vašou prácou, iba tú prácu vykonávate. Na prechodný čas vo
svojom živote vykonávate prácu na nejakej pozícií, ale nie ste iba pracovníkom.
Ako sa cítite pri predstave, že celý váš život pozostáva iba z toho, že ustavične hráte
nejaké úlohy? Ako vo večnom divadle, v nikdy sa nekončiacom slede očakávaní? Vidíte?
To nie je odpoveď, ktorú hľadáte. Pravdou je, že jednoducho robíte rozličné veci. Nemá
to nič spoločné s tým, kto v skutočnosti ste.
Nie ste teda to, čo robíte. Nie ste vaším konaním. Čo teda ste?

Človek sa skladá minimálne z troch častí, ktoré sa označujú ako telo, duch a duša. Aby rozum mohol počas života využívať určité poznatky, musia sa niekde ukladať. Členenie ľudskej bytosti na telo, ducha a dušu značne uľahčuje odpoveď na otázku, kto alebo čo som. Podstatné je priradiť k týmto
slovám aj správne významy:
Telo nie je iba biologický dopravný prostriedok. Je zodpovedné za vznik i za prežívanie
pocitov.
Duch je zodpovedný za myšlienky, a teda aj za spomienky, poznatky, nádeje, obavy či
plány.
Duša je v prvom rade niečo, čo nie je ani telom, ani pocitmi, ani myšlienkami. Podstatou duše je láska a jednota.
Vaše telo je zodpovedné za vaše pocity preto, lebo pocity sú vlastne telesné reakcie.

Každá myšlienka, ktorú si pomyslíte, spúšťa v hypofýze produkciu špeciálnych
posolstiev – hormónov, ktoré zodpovedajú vašim myšlienkam. Hormóny vzápätí putujú
k príslušným bunkám vášho tela a bunky zareagujú určitou zmenou, ktorú vnímate ako
pocit. Napríklad pocity strachu vnímate v oblasti slnečného pletenca, pocity lásky
v oblasti srdca, stres a zlosť v oblasti žalúdka.

Lenže kto alebo čo potom ste? Ste vaše telo a vaše pocity? Pravdou je, že pocity vo
svojom tele iba cítite, nie ste nimi. Nie ste ani vaším telom. Telo iba máte, obývate ho
a používate. Umožňuje vám zúčastňovať sa na živote, navštevovať rôzne miesta a ľudí,
dotýkať sa ich, pociťovať zmyslové vnemy, pohybovať vecami, tvoriť, zbierať
skúsenosti… Prostredníctvom zázračného daru tela môžete tento svet vnímať. Vaše telo
je váš najlepší priateľ. Ak ho budete vnímať takto, budete ho čoraz väčšmi milovať
práve také, aké je, lebo aj keď má určité nedostatky, v podstate vám nijako nebráni
vnímať krásu života a zúčastňovať sa na ňom. Nedostali ste ho preto, aby ste s ním
ustavične boli nespokojní. Máte ho, aby ste mohli putovať životom. Nakoniec ho tu tak
či tak budete musieť nechať, podobne ako opustíte výletnú loď po nádhernej okružnej
plavbe.

Váš duch sa skladá zo všetkého, na čo myslíte a na čo si spomínate. Je to vaša osobná
zbierka starších i novších myšlienok. Chod vašich myšlienok, ktoré v spolupráci s vaším
telom vytvárajú pocity, z vás robí jedinečnú osobnosť. Okrem toho, čo vnímate ako
svoje „ja“. Lenže ste naozaj týmito myšlienkami? Ste vaším rozumom?
Určite ste si už všimli, že v niektorých životných situáciách si váš rozum robí, čo chce.
Celé dni sa zamestnáva jednou a tou istou témou, a často sa mu nedarí nájsť uspokojivé
riešenie. Váš rozum vtedy premýšľa v akomsi kolobehu. No a vy ste niekde uprostred.
Všetko síce môžete pozorovať, ale nič proti tomu nezmôžete. Vaše myšlienky (a s nimi
spojené pocity) prebiehajú jednoducho ďalej, akoby sa vás na nič nepýtali ani vás vôbec
nepotrebovali. Stáva sa to preto, lebo v skutočnosti nie ste vašimi myšlienkami. Väčšinu
z nich iba prežívate. Sú to takzvané myšlienkové vzory.
Lenže pokiaľ je človek zahalený závojom nevedomosti, nevie o tom. Jednoducho je
presvedčený, že je tým, čo sa v skutočnosti iba odohráva v jeho telesnom a duchovnom
systéme.

Vaša duša nemá s myšlienkami a pocitmi nič spoločné. Je tým, čo by zostalo, keby vám
ktosi zobral telo, pocity i myšlienky. Telo (bunkové spojenia), pocity (bunkové reakcie)
a myšlienkové pochody považujeme za prvky biologického života. Duša nie je nič z toho.
Existuje mimo biologického života, preto môže pretrvať.

Za krásne myšlienky o tele, duchu a duši vďačíme Ruedigerovi Schache a jeho knihe Tajomstvo siedmych závojov.