Kde sú tvoje hranice

Koľkokrát chceš niekomu povedať nie, ale zo slušnosti alebo zo strachu radšej povieš áno? Učili ťa, že povedať nie, niečo alebo niekoho odmietnuť je neslušné a sebecké. Nauč sa teda povedať nie, ak to tak cítiš. Napr. „Nie, už si ďalší pohárik neprosím. Nie, tú makovú tortu si nedám, ďakujem. Prepáč, ale nemôžem ti dnes pomôcť. Nie, na ten film s tebou ísť nechcem, ale môžeme spolu stráviť čas aj iným spôsobom, ktorý bude vyhovovať obom. Nie, nebudem znova robiť tvoju prácu za teba. Nie, nepožičiam ti ďalšie peniaze, pokiaľ mi nevrátiš tie čo mi dlhuješ. Nie, nie a nie.“

Tento článok ťa nemá navádzať na to byť hrubý, neslušný či drzý. Má ťa iba naučiť vytvoriť si vlastné hranice a nebáť sa povedať nie v situáciách, v ktorých je to pre teba potrebné. Nehovor áno, len preto, že sa to od teba očakáva. Ak to tak cítiš, tak jasné, že povedz áno. Ale za to, že si niekomu desať krát povedal áno a pomohol mu, tak to neznamená, že jedenásty krát tiež musíš povedať áno, lebo už sa to stalo pravidlom, že si vždy ochotný pomôcť. Máš právo povedať nie, keď ti žiadosť alebo prosba niekoho druhého momentálne nevyhovuje.

Rodina, kolegovia, priatelia, každý od teba niečo očakáva. Niekedy aj také nehorázne veci, ktoré by si voči tebe nemali dovoliť. Ale ty im to dovolíš. Neboj sa občas oslobodiť a povedať im nie. „Nie svokra, dnes to nebude opäť podľa vás. Nie kolega, nebudem znova za teba ťahať tretí víkend po sebe. Nie, dneska nevarím, poďme sa niekam najesť von. Nie, nebudem upratovať tvoju izbu, zvládneš to aj sám.“

Povedz áno sebe. „Áno chcem si dneska oddýchnuť. Áno, chcem ísť do prírody. Áno, chcem si dať zákusok. Áno, sadnem si a prečítam si knihu. Áno, idem na masáž a ku kaderníčke. Áno, dnes sa nechám obsluhovať. Áno, dnes požiadam o pomoc ja.“ To nie je o tom, že len ja ja ja iba ja a nikto iný ma nezaujíma. To je o tom, že najdôležitejšie je aby si ty bol v pohode a potom nemáš problém šíriť medzi ostatnými dobrú náladu či podať im pomocnú ruku. Ale keď melieš z posledného a každý ťa len žmýka, tak komu to prospeje? Už sám nemáš nič, tak ako chceš z toho ešte aj rozdávať?

Môžeš sa báť povedať nie. Čo si o tebe budú myslieť? Prestanú ťa mať radi? Nahnevajú sa na teba? Ľudia neradi počujú od iných nie, nechcú byť odmietaní, ale tebe fakt nevadí, že niekedy odmietaš sám seba, kvôli iným? A že to robíš dosť často? Východiskom by mohlo byť ponúknuť alternatívy. Napr. „Dneska mi to nevyhovuje, ale mal by som na teba čas iný deň. Nemôžem ti zaplatiť celú dovolenku, ale môžem ti na ňu aspoň prispieť. Nemám chuť na kávu, ale dal by som si čaj.“ Keď ľudom ponúkneš alternatívu, je to ako keby si im povedal áno i nie zároveň. Dáva ti to možnosť voľby pomôcť, ale v takom rozsahu v akom ty chceš a ako to je v tvojich silách. Nebudeš sa tak potom cítiť ani zneužívaný, ale ani úplne neprístupný a odmietavý.

Urči si svoje hranice a svoju cenu. Lebo ak to neurobíš ty, urobia to za teba iní, ale výsledok sa ti potom nemusí páčiť.