Duchovné ego

Niektorým ľudom sa stáva, že sa cítia nadradení, pretože sú na duchovnej ceste dlhšie, vedia a vidia viac či majú viac skúseností.

Pohŕdajú tými, ktorí sú len na začiatku cesty sebarozvoja ale aj tými, ktorí na túto cestu ešte vedome nenastúpili.

Čím to je? Asi už zabudli, že kedysi aj oni boli nevedomí, alebo len “začiatočníci” a že nie každý postupuje rovnako rýchlo. Prípadne si vybrali inú duchovnú cestu ale oni ju považujú za tu nesprávnu, lebo len jedna cesta je správna a to je tá na ktorej sú práve oni.

V skutočnosti cesta je cieľ a tých ciest je mnoho. Ani jedna nie je lepšia alebo horšia, je len iná. Tak isto aj ľudia, niektorí idú pomaly, iní rychlo, niektorí nevedome, iní vedome. Ale nikto nie je lepší ani nadradení.

Mimozmyslové skúsenosti, spomienky na minulé životy, uvedomenie si vlastnej božskosti, rituály či spirituálne predmety môžu niekomu zvyšovať sebavedomie, pocit vlastnej hodnoty, znižovať emocionálnu bolesť prípadne inak pomáhať. No môže to mať aj negatívny dopad, pretože mu môže narásť duchovné ego, ktoré sa začne porovnávať s inými.

“Ja som viac ako on, ja vidím viac ako on, ja chápem viac ako on, ja ja ja som lepši a hodnotnejši.”

Nie, nie je. Všetci sú rovnako hodnotní a dôležití, len sa nachádzajú na rôznych stupňoch rôznych ciest a ten kto je naozaj uvedomelý to vie a nepovyšuje sa nad iných.